Prečo to robíš? Prečo si začal behať? Prečo ma neposlúchaš? Prečo odchádzaš? Prečo? Slovo a zároveň otázka, „nekonečná otázka“, často využívaná otázka, často zneužívaná otázka. Zväčša jedna z prvých otázok detí, ktoré spoznávajú svet, zisťujú hranicu svojej zvedavosti a pýtajú sa. Nevyhneme sa jej, ale pýtam sa, musí to tak byť vždy? PREČO? :), niekedy nepremýšľame aby sme ju v istých situáciách nepoužili vôbec, alebo nahradili vhodnejšou otázkou?
Čo vlastne očakávame, keď sa ju pýtame? Očakávame, že nám niekto na ňu odpovie, to, čo chceme počuť? Čo vlastne chceme počuť? To, čo nám niekto povie, alebo sa len utvrdiť, že to počuť nechceme?
Nachvíľu dosť filozofie. Prax môže interpretovať aj nasledovné:
OTÁZKA: Prečo si začal behať?
ODPOVEĎ: Lebo ma to baví / cítim sa potom lepšie / lebo to je moderné / chcem schudnúť.
Prečo sa vlastne pýtame prečo? Keď aj tak často neurobíme to, čo nám bolo odpovedané, iba to proste chceme vedieť a možno nám to stačí?
Nebolo by lepšie, niekedy nedostať odpoveď, aj keď nás to akokoľvek, rozruší, nahnevá, irituje, alebo tomu nepochopíme?
OTÁZKA: Prečo by som mal začal behať?
ODPOVEĎ: Prepáč, ja ti na to neodpoviem, no môžem ti povedať, že si vieš odpovedať sám. Začni behať, skús to a možno už nebudeš potrebovať odpoveď.
Nebolo by lepšie, vyskúšať si na tú otázku zodpovedať sám?
Je jednoduché, keď na tú otázku dostaneme odpoveď, pretože sa možno niekedy cítime , že nám bolo poradené, že nám niekto pomohol, usmernil nás. Je to úplne OK, no všimol som si, že často je používaná zbytočne a má to opačný efekt.
U mňa prišlo uvedomenie, keď som zistil, že niekedy je najlepšie si tú otázku zodpovedať sám, bez očakávania, kritizovania, viny, hádzania zodpovednosti na iných.
Táto otázka vo mne dlho evokovala, že je na ňu nutné niečo odpovedať, či to bolo lebo,pretože…uvedomil som si, že niekedy keď na ňu neodpoviem, tým môžem viac pomôcť sebe, aj dotyčnému, ktorý sa ju pýta, v závislosti od obojstranných očakávaní
Niekedy pomôžeš tým, že nepomôžeš
Pointa mojich myšlienok na túto tému?
Všímam si, že až príliš často sa snažíme odpoveď hľadať všade inde okolo nás, no nakoniec:
ODPOVEĎ VŽDY AJ TAK HĽADÁME a MOŽNO AJ NÁJDEME V SEBE SAMOM.