Bulharsko – Sofia: mesto veľké ako Praha, rozlohou a skoro aj počtom obyvateľov. Po príchode som sa pocitovo cítil, v dobrom povedané, že som pocestoval o pár rokov v čase nazad. Vplyv Turkov, Rusov a Grékov cítiť naozaj takmer všade. Bulharsko je na ekonomickom rozkvete a v budúcnosti sa očakáva ešte vyšší hospodársky nárast. Rozhodol som sa sem zavítať s mojim veľmi dobrým kamarátom Maťom, síce iba na víkend, no o to intenzívnejšie a zaujímavejšie – vopred som nám dohodol pobyt cez couchsurfing u Georga, ktorý nás hostil celý víkend.

Krátke info na začiatok: Bulharsko patrí medzi členské štáty EU, zatiaľ je však mimo schenghenského priestoru, to znamená, že si budete musieť prejsť na letiskách hraničnou kontrolou – postačí vám občiansky preukaz. Peňažná mena je bulharský lev- 1€ = 1,955 BGN – čiže vždy delte bulharské levy dvoma a máte prepočet na €. Písmo – bulharská cyrilika / azbuka.

Zaujímavosť: Podľa čítania a písania nechápete absolútne nič, avšak veľmi veľa slov máme s Bulharmi podobných, rovnakých, no pozor niektoré majú opozitný význam. Veľmi vtipný článok na lingvistické pobavenie aké nedorozumenia môžu vzniknúť si pozrite tu, určite sa nesmierne pobavíte. Kývanie hlavou hore a dolu vraj znamená NIE a naopak,  zľava do prava ÁNO. To si ale myslím, že až tak neplatí, aspoň podľa našich skúseností, alebo si možno už len zvykli, že návštevnicí si nezvykli 😀 .  

Jedlo a pite: Čo sa jedla a pitia týka, má Bulharsko rozmanitú kuchyňu, veľa sladkého, polievky rôzneho druhu a fakt vedia dobre urobiť mäso na viacero spôsobov. Obľúbený trvrdý alkohol je tu rakija, no nie zhrozna, ale prevažne zo sliviek a musím uznať, chutí výborne. Mastika je zase silný anýzový alkoholový nápoj. Bulhari si vyrábajú aj vlastnú wiskey a ich populárnym nápojom hlavne k raňajkám alebo k pojedaniu je boza, fermentovaný sladový nápoj z pšenice a prosa, tiež som kukal ako puk , že čo od toho čakať, ale chutilo mi to, sacharid bomba ako hovädo. Viac tipov aké jedlo a maškrty ochutnať nájdete tu a ohľadom alkoholu a nápojov tu

Ubytovanie: Keďže sme spali cez couchsurfing, kde je zvykom za nocľah neplatiť, ceny som nejak zvlášť nezisťoval. Určite sa dá za lacno zohnať priemerné bývanie cez booking alebo airbnb.

Parkovanie, doprava, jazdenie: Zapožičanie auta v Bulharsku nie je drahé, cez sprostredkovateľa – billiger – mietwagen, rental cars, alebo iné viete začať niekde na 12€ / deň s full cover insurance ( teda s plným poistením a bez spoluúčasti ), väčšinou vám vybavia lokálnych prenajímateľov, ktorí sa vás snažia presvedčiť, aby ste si to dali napriamo cez nich, kde to vychádza aj o polovicu viac. Snažíte sa im vysvetliť, že už máte rezerváciu vybavenú ( v tomto prípade sme to mali už aj vopred zaplatené ) a máte tam aj full cover insurance, no ony si idú svoje a snažia sa vás presvedčiť. Argumentujú tým, že ak sa niečo stane zablokujú vám peniaze z kreditky, podľa toho aká škoda by na vozidle bola spôsobená. Tu je jediný rozdiel v tom, že ak by k takému niečomu došlo, sprostredkovateľ prenájmu ( povedzme rental cars ) musí riešiť s nimi proces, čo by vám mohlo predĺžiť vrátenie peňazí späť na kreditku. Kto také niečo nebude akceptovať, môže si teda priplatiť a požičať si auto lokálne, priamo cez prenajímateľa. Metro, taxi ani mhd sme v Sofii nevyužili, veľa sme chodili pešo a po okolí sme boli autom. Politika parkovania je podobná ako vo väčších mestách u nás. 

Zaujímavosť: Na niektorých miestach ešte stále možno nájsť policajné búdky na stračej nôžke nad križovatkami. Policajti sa v nich striedajú a monitorujú situáciu. V zime je tam vraj slabé kúrenie a v lete teplo na nevydržanie.

Ceny: Ceny sú myslím pre nás vcelku zaujímavé. Dovolím si tvrdiť že takmer všetko je lacnejšie, asi preto je to celkom obľúbená destinácia pre nás Slovákov 🙂 . Platobné karty však neberú na celkom dosť miestach, bankomatov je však v Sofii dostatok.

Koľko € nás tento dvojdňový trip stál? 

Letenky:

BRATISLAVA – SOFIA – BRATISLAVA – 20€ / osoba – iba malá batožina (viac človek na 2dni naozaj nepotrebuje) 

Auto, doprava, phm:  prenájom auta na 2 dni 23€ + PHM 13€

Potraviny, reštaurácie / kaviarne, zábava: jedlo, pitie, pozornosť Georgovi a nejaké maškrty – 53€/ osoba

Ubytovanie:  keďže som znovu využil couchsurfing, s Maťom sme spali u Georga , ktorému sme za to, že nám umožnil u neho byť dva dni doniesli flašu Tatrantea 52% a pozvali ho na večeru, kávu a posledný večer si pripravili jednoduchú večeru k vínku.

VŠETKO SPOLU: 91€ / osoba

                                              ITINERÁR

PIATOK: 

Z Bratislavy nám to letí 21:55, trvanie letu 1h 15min – ani neviem ako a sme tam, sotva som si stihol prečítať knihu, alebo som sa len tak silno začítal, že mi to rýchlo ubehlo? Podľa nášho času pristávame v Sofii cca 23:15, tam je však o hodinu viac, takže kým sa vyteperíme z lietadla je okolo 00:30. Smerujeme rovno k okienku Easy Rent Bulgaria, ktoré máme napísané na rezervácii. Nikde nikoho – napravo čekujeme, že sú otvorení 24h denne. Volám teda na infolinku a až pri treťom telefónnom čísle mi zdvihne pánko a ja s malou dušou verím, že vie po anglicky. Yes – I ´ll be there in 8minutes. Ok, bolo to tak 20, ale nevadí, s Maťom vždy máme o čom pokecať, tak si zatiaľ dáme bagetky, čo som pripravil na cestu, on prihodí osie hniezda. Tu nastala situácia, ktorú som popísal v odseku ohľadom tipov pri požičaní auta. Odmietol som a týpek nás teda odprevádza k autu, ešte pred tým však asi 10min byrokracie a namiesto renault kadjar máme fiat tipo combi, pýta sa ma, či je to ok, odpovedám auto ako auto, never mind. Auto nie je dotankované doplna, tak sa máme podľa neho nejako trafiť do 3/4 keď budeme tankovať a vracať auto, no OK, výzva prijatá.

George nám poslal polohu, kde nás čaká. Z Maťa sa stáva navigátor, ja sa zatiaľ ako tak zoznamujem s interiérom auta, ako so ženou na prvom rande, akurát tu sa nedočkáte odpovedi, pokiaľ nemáte kita z knight ridera 😀 . Vyrážame. Po vyzdvihnutí Georga preberá navigáciu bez navigácie on. Zaparkujeme zázrakom hneď pri jeho vchode. Býva v 19 poschodovom paneláku na 16 poschodí. Už teraz sa tešíme na výhľad 🙂 . V rýchlosti nám ukazuje svoj útulný 2-izbový byt s celkom veľkým balkónom, na zoznámenie si dávame domácu rakiju zo slivky, ktorú má od svojho otca a pohľadmi sa zhodneme, že je čas ísť spať.

SOBOTA:

Som ránné vtáča, intuitívne sa budím ešte za tmy, kuknem na hodinky, 7:00 – Maťo ešte spí , George určite vedľa v izbe tiež, ok daj tomu ešte hodinku, hovorím si. Budím sa okolo 9tej a myslím, že viac už zo seba nevyžmýkam. Krátke cvičenia na pretiahnutie svalov, čaj a už vymýšlame, čo podniknúť, počkať vlastne ani vymýšľať nemusíme, lebo George. On je rád, keď môže robiť spoločnosť a zároveň aj my sme radi, ponúkne sa teda, že nám ukáže mesto. Jasné, že ideme pešky, na to sú nohy predsa, aby sa občas aj používali. Berie nás do jedného podchodu na raňajky, ich tradičné, na banicu s ich fermentovaným nápojom zo pšenice. Popri tom vidíte ak sa to celé robí, od tety , ktorá naťahuje cesto, až po to ako to ide do pece, tenké lístkové cesto plnené syrom, alebo čím len chcete, viac je v slaných verziách, no sú aj sladké.

Keďže ja a Maťo sme kávičkári, na rozdiel od Georga, má ťažkú úlohu, no ide na istotu a berie nás do kaviarne na hlavné námestie. Sme spokojní, obsluhujú nás dve mladé ehm, buhlarky? Fakt neviem, kávička je super a hudba tak isto. Plný kofeínu a entuziazmu ideme naproti výkvetu bulharskej architektúry. Ešte pred tým však nesmie predsa chýbať mainstreamová foto pri nápise SOFIA. Ako prvé vidíme architektonické dielo ešte z ér sovietskeho zväzu, autor mal toho asi plné gule, tak sa pohral, musím však povedať, že to vyzerá zaujímavo. Konečne som spoznal aj holubiu kráľovnú. Čo sa mi veľmi páčilo, blízko seba tam majú postavených viacero náboženských svätýň rôznych náboženstiev. Pravoslávny chrám Alexandra Nevského, mešita Banja Baši, sofijská synagóga, rotunda svätého Juraja a mnohé ďalšie. Drvivá väčšina sú pravoslávne veriaci , no kedysi to tak nebývalo, koho náboženstvo zaujíma viac do hĺbky, tu je dobrý článok.

Pri chodení pešo je úžasné, že viac vnímate okolie a niekedy zabudnete aj to, že ste hladní. Takže ide sa jesť. George nás berie na overené miesto kúsok od jeho práce, odporúča nám dať si kebabče, alebo kyufte, je viac druhou mäsa na ich spôsob, mix hovädzieho a bravčového, fantasticky to vedia dochutiť a to robí toto jedlo práve jedinečným a obľúbeným. Musím povedať, že ma prekvapila kvalita a chuť šalátov, aké robia, naozaj skvelé a dávajú takmer všade kôpor. Georga sme pozvali a za pálenku, čaje, nápoje a 3 hlavné jedlá sme platili okolo 23€. Cestou domov sme si to strihli inou cestou, nech vidíme toho viac. Po hodinovej prechádzke sebaisto hlásim, že si zaslúžime dezert. Tak nás na oplátku pozýva George. Dávame si každý iné, ja som zdielací typ a vždy preferujem nech každý skúsi a ochutná všetko, preto som rád, keď je na stole rozmanitosť. Vychutnávame a s plnými bruchami to ideme vychodiť. Sofia má nádherné parky, ktoré sa dajú obdivovať najmä na jar a v lete. Najznámejší je asi Borisova Gradina v centre mesta. My sme sa vracali nejakým parkom po tme , ktorý sa už nachádza bližšie pri pohorí Vitoša.

Premýšlame, čo večer a kedže sme tak jemne unavený, Maťo aj trošku chorľavý, zhodneme sa, že si spravíme niečo malé doma, tak ideme nakúpiť do Billi, ktorú ma George hneď neďaleko domu. Maťo si ide ľahnúť a trošku zrelaxovať, ja zatiaľ pripravujem suchú večeru k vínku, syry, olivy, paradajky… Maťo sa dopuje céčkom a to doslova, lebo poznám len jedného človeka, čo vie zjesť minimálne jeden citrón na posedenie tým najdistvingovanejším spôsobom a ešte si to aj vychutnáva 😀 . George mu robí prírodného lekárnika a mieša bylinkový čaj, popri tom dostal chuť ochutnať aj Tatratea, tak sme si uliali po jednom. Už len vychutnávame takú tú príjemnú únavu po celom dni a debatujeme o rôznych témach, zase zisťujeme, koľko slov máme rovnakých a že slavic language je proste slovanský jazyk. Myslím, že po tomto už zdravší ani nemôžeme byť. Ideme to celé zavŕšiť dobrým spánkom. Dobrú noc…

 

NEDEĽA:

Budíme sa do slnečného dňa a kvalitne vyspatí. Idem si vychutnať výhľad zo 16. poschodia na jednu stranu Sofie, no čo je lepšie, dnes už vidno pohorie Vitoša, ktoré obklopuje Sofiu z jednej strany, je to pekná scenéria na nedeľné doobedie. Rovno si dám krátke jógové cvičenie na balkóne a nechám sa nabiť slnenčnými lúčmi. Pán domáci nám pripraví stôl na raňajky a urobí nám ďalší fantastický čaj z domácich bylinek. George sa nás dnes pýta, čo chceme robiť, či chceme nejaký vlastný plán, no s Maťom sa pohľadmi dohodneme, že keď nás už takto lukratívne hostí, nech sa pridá k nám a zase nám niečo porozopráva a poukazuje o krajine a Sofii.

Dnes to nejde inak ako ísť do prírody. Aby sme stihli viac, ideme spolu autom, dá sa dosťať dosť vysoko, cca do 1400m  a podľa toho , kde chcete až ísť, sa bude odvíjať vaša prechádzka na vrch výhliadky na Sofiu. Je to len okraj pohoria Vitoša, ktoré je naozaj rozsiahle a najvyšší jeho vrch sa volá Černi vrach – 2290m, tých „kopčekov” je tam dookola viac. Možno by ste nepovedali, ale je tam vybudované vraj naozaj dobré lyžiarske stredisko s dlhými zjazdovkami, ceny som nezisťoval, no určite stojí za vyskúšanie ísť si zalyžovať tam a porovnať to s našimi zjazdovkami, veď také Gruzínso začína byť tiež dosť populárne na lyžovačky. Asi 45 min od nášho auta je boyana waterfall, takže podľa mojej chôdze 25min, ale nakoľko nie som sám, musím počítať s oficiálnym časom. Keď sa vraciame po vychutnaní si výhľadu na Sofiu, okolie a dokonca aj srbské hranice, navrhnem, či by sme sa nezašli pozrieť na vodopád, avšak Georgova obuv, podľa jeho slov nie je vhodná, moja filozofia síce znie úplne opačne, no nič, keďže sa učím byť stále prispôsobivejším tvorom v istých situáciách, a príjmam zodpovednosť…takže Vlado, preto, ak chceš ísť úplne nezávisle, tak pekne sám. Ono preto občas aj chodím iba sám a z občas sa stáva dosť často 🙂 , musím však spomenúť zopár výnimiek, ktoré s mojimi šialenými nápadmi niekedy súhlasia, ony vedia , ktorí sú to. Hlavne sa snažím neprenášať nič, čo iní nechú na iných a nich… okej, neviem či vám táto veta dáva zmysel 😀 . Ešte krátka prechádzka a späť do mesta.

Keďže dnes ešte nebola káva, George má coffe mission vol. 2, tentokrát sa s tým nepáral a rovno to spojil aj s návštevou Supastar, už od včera som mu totiž básnil o tom, že by som mal chuť na fajnú polievku, vraj ich majú Bulhari naozaj dobré, názov podniku hovoril za všetko a my sme si po kávičke vo vedľajšej kaviarni zasadli na naozaj dobrú polievku, vyberiete si, verte mi. Platil som bulharskými levmi a ani som si nevšimol, že mi vydali o 10 levov viac, George je však pozorný a veľmi vnímavý človek, nie že by som ja nebol, ale bol som už zrejme v polievkovej eufórii. Keď išiel vrátiť peniaze, dievča sa naozaj veľmi potešilo a veľmi to ocenilo, hádam sme nejakí Slováci, dúfam je nás takých väčšina, hm? Sofia má metro a niektoré časti z neho pri výstavbe nechali zachované, objavili totiž rôzne artefakty a nálezy ešte z rímskej ríše a iných. Zvyšky tráckych a rímskych stavieb sú k dispozícii na nahliadnutie napríklad v stanici metra Serdika. Ideme sa trošku poprechádzať a premýšlame, že nemôžme odísť bez dobrého jedla, lebo predsa len polievka bola len predjedlo. Nechce sa nám premýšlať kam ísť a keďže čas neúprosne beží, jednoducho ideme tam, kde sme boli včera. Na Georgovi som postrehol, že bol jemne nesvoj, potom mi to došlo, že vidieť aj cez víkend svoje okno kancelárie aj v sobotu a v nedeľu sa mu ešte zatiaľ nestalo, to museli prísť dvaja Slováci 😀 , berie to ale s humorom a spoločne si vychutnávame jedlo.

Chceme mať jemný predstih a časovú rezervu, vyrážame preto domov, za 5min balíme veci a o 19:00 musíme vrátiť auto. George naozaj neprestáva prekvapovať a je natoľko galantný, že ešte aj na letisko nás ide odprevadiť a trvá na tom . Nemal som ešte skúsenosť, čo sa stane , ak vrátite auto čo i len o minutu neskôr, ale počul som už rôzne príbehy, kedy si naúčtovali ďalší deň požičania navyše. Tu sa dostanem k príbehu z piatkovej noci o 3/4 natankovanej nádrži, pri návrate natankovať tak ako bolo pri prevzatí, ok, ideme sa zahrať hru na improvizované tankovanie. Natankujeme cestou na letisko , asi tak 3km pred ním, pri tankovaní necháme kľúč v zapalovaní, nech vidíme, ako sa paličky hýbu, platím nejakých 12 levov, ok, super ideme na letisko, asi po kilometri to opäť klesne a tu sme si otestovali, že poctivosť je síce fajn, ale netreba to s ňou preháňať, podľa našich obáv sme radšej otočili ešte jeden okruh, a natankovali znovu za nejakých 9 levov, stihli sme to na minutu presne, odovzdať auto 19:00. Prečo to píšem? Plynú z toho dve skúsenosti.

1. Zbytočne sme sa naháňali aby sme to stihli do 19:00, väčšina , netvrdím, že všetky spoločnosti majú ľudský prístup a neriešia keď budete meškať s vrátením auta pár minút, zase je to o ľuďoch ako takmer vždy.

2. Pýtali sme sa a dali sme reklamáciu, ako sa trafiť do 3/4 natankovanej nádrži v rovnakom pomere?! Odpoveď znela, je to na presno nemožné, ale že by neriešili, keby tam bolo o jednu paličku menej. Zistili sme , ako presne účtujú keď niekto nenatankuje nádrž do plna pri vrátení auta, vraj za každý liter účtujú k cene litra pohonnej hmoty 10levov, či je to naozaj tak, alebo nie je, radšej to neskúšajte a natankujte vždy doplna, ušetríte tým kopec starostí ďalším ľuďom.

Lúčime sa pred kontrolou s Georgom, počká až kým prejdeme, až následne mu dávam echo, že môže ísť domov a znovu mu ďakujem za všetko, čo pre nás urobil :-). Čas sa nám vrátil o hodinku dozadu, takže príchod domov máme okolo 21:30 na letisko. 

 

Jar, alebo leto je na návštevu Bulharska ideálne, raz sa sem chcem vrátiť a užiť si najmä viac prírody. Zatiaľ sa maj SOFIA – odnášame si nové skúsensoti, zážitky a nového priateľa 🙂

 

Facebook Comments