Portugalsko si ma získalo svojou rozmanitosťou, prírodou, mentalitou, kultúrou, gastronómiou, no najmä slobodou. Po mojej návšteve južnej časti Algarve ešte v januári 2019, kde som sa zamiloval do tejto krajiny,  som sa tam rozhodol vrátiť znovu. Tentokrát na dlhšie a intenzívnejšie. Rozhodol som sa spísať, dúfam čo najvýstižnejší itinerár, z môjho dobrodružstva, pocity, tipy, poznatky, zaujímavosti, zážitky a koľko ma takýto slobodomyselný trip vyšiel cenovo…

Krátke info

Portugalsko a aj Madeira, ktorá pod neho patrí, je v ÉU, na vycestovanie vám postačí občiansky preukaz, pas nie je potrebný.

Madeira  ostrov večnej jari, ktorý vznikol z vulkanickej činnosti. Najvyšší kopec Pico Ruivo má 1862m. Na dĺžku má ostrov necelých 60km a na šírku 22km . Najteplejšie mesiace sú tie letné, kde sa teplota vie dostať ku 30°C – zároveň je vtedy najviac ľudí. Najchladnejší je november – február – v priemer okolo 15-20 °C v závislosti, či ste viac pri pobreži, alebo v horách, v najvyššie položených miestach teplota klesá niekedy aj na 5 °C. Ja som si zvolil práve november, aj kvôli menšiemu počtu ľudí a chladnejšiemu počasiu. 

Porto – Ideálne ísť v letných / jarných mesiacoch, kde sú teploty veľmi vysoké, aj okolo 35°C. Jeseň a zima bývajú upršané, chladnejšie, no keď sa oprie slniečko, pekne ho cítiť. 

Lisabon – Podobne ako Porto, avšak teploty sú o čosi príjemnejšie, nakoľko je Lisabon vyše 300km južnejšie.

Jedlo a pite na Madeire: drvivá väčšina potravín, jedál a nápojov je lokálnych. Posielam link na niekoľko tradičných jedál aj s minimamkou Madeiry tu a nápoje/drinky tu.

Ubytovanie: Ja preferujem vždy čo najautentickejšiu formu bývania, síce to možno nie je vždy najkomfortnejšie, no som ochotný to podstúpiť, pretože zážitok z toho je vždy pre mňa viac 🙂 . Konkrétne sa snažím vždy využiť možnosť couchsurfingu, kde vám domáci pozdieľajú svoju izbu, možno pripravia večeru a porozprávajú tie naozajstné zaujímavosti, poznatky a informácie o ich krajine, je to free, na oplátku ich môžete pozvať na večeru či drink, alebo im navariť večeru / raňajky. O tomto napíšem zvlášť článok neskôr. Ďalej je to airbnb, booking, alebo agoda, ekvivalent bookingu. Hotelom a rezortom sa snažím vyhýbať.

Parkovanie, doprava, jazdenie Madeira: Parkovanie je vo väčšej časti free, v hlavnom meste Funchal a v niektorých miestach sú modré plochy, ktoré sú platené, prípadne určené pre domácich. Vždy sa však dá nájsť o kúsok ďalej voľné miesto, je tam veľa úzkych uličiek a častokrát parkujete dokopca. Majú tam niekoľko km rýchlostných ciest a tunelov, dobrá správa je, že nie sú spoplatnené. Jazdí sa pohodlne a až na horské cesty a serpentíny sú cesty vo veľmi dobrom stave. Ak chcete byť slobodnejší a stihnúť viac, určite odporúčam požičať auto! Svietenie nie je povinné, iba keď sa zotmie a v tuneloch.

Parkovanie, doprava, jazdenie Porto a Lisabon: V Porte a Lisabone je to v užšom centre zložitejšie, tam využite skôr parkovacie domy, alebo radšej metro, prípadne MHD – v metre si kúpite za 0,6€ kartičku, na ktorú si môžete nabíjať kredit. Viac o cenách metra v Porte tu  a v lisabone tu. Čo sa týka požičania auta, je to o čosi drahšie ako na Madeire a to hlavne z dôvodu spoplatnených dialníc, vyslovene, ak idete iba do mesta, neodporúčam požičiavať auto. O portugalských dialniciach sa už veľa popísalo. Majú mýta, a ak sa často presúvate hore dole, vyjde vás to dosť, kto by chcel, môže si viac prečítať v EN jazyku tu.

Ceny v Portuglasku a na Madeire : sú relatívne porovnatelné s našimi na Slovensku. Prekvapilo ma to, pretože kvalita jedál je vo veľa prípadoch lepšia. Určite odporúčam ochutnať všetky možné regionálne ryby, špeciality, sladkosti a samozrejme aj rôzne typy alkoholu. Madeira je preslávená svojim Madeira vínom a portské v Porte snáď ani nemusím spomínať. Opýtajte sa domácich a radi vám poradia. Viac k tomu popíšem v itineráre nižšie.

Koľko € ma 11dňoví trip stál? 

Letenky:

VIEDEŇ-PORTO – Laudamotion 74€ s PRIORITY check-in. PORTO – MADEIRA – PORTO – EasyJet 71,98€. LISABON-VIEDEŇ – WIZZAIR – 35,49€ s WIZZ PRIORITY check -in. Spolu: 181,46€

Auto, doprava,phm: Požičanie auta Madeira, 5dní s plným poistením bez spoluúčasti – 128,65€. PHM prejazdené na Madeire – 39€. Metro v Porte a Lisabone  – 12€, Bolt / Uber – 20€, bus z Porta do Lisabonu – 9€, bus BA-Viedeň-BA obojsmerne- 10€, odloženie batožiny na letisku – 4€ / deň. Spolu: 222.65€

Potraviny, reštaurácie / kaviarne, zábava: to, čo som ušetril na pre mňa nepodstatných veciach, som minul na niekoľko kvalitných gastrozážitkov a ochutnáviek a toho, čo mi robí radosť. Spolu : 301€

Vstupy do múzeí, jaskýň, prírodných bazénov atď… : Spolu 35€

Pozornosti a maličkosti na domov pre najbližších: Spolu 41€

Ubytovanie:  Spolu: 156€ 

VŠETKO SPOLU: 937,11€

                                                 

                                            ITINERÁR

 

1DEŇ ( piatok ) : Odlet z Viedne do Porta, príchod do Porta večer o 19:00, let trvá cca 3h20min. Rozhodol som sa prespať na letisku v Porte, nakoľko som mal skoro ráno let na Madeiru. Porto má veľmi pekné letisko s troma poschodiami, na tom najvyššom sa okolo polnoci vypínajú svetlá a je tam relatívny kľud na vyspanie sa. Je to tam úplne bežné a personál s tým v zásade problém nemá. Niečo viac ku kvalite letísk z hľadiska prespávania na nich z rôznych dôvodov posielam link na stránku, kde sa o tom dozviete všetko potrebné, sleepingairports.

Zaujímavosť: zhabali mi pri kontrole kreditkový nožík, kde čepeľ mala menej ako 4cm, principiálne by to nemal byť problém vraj do 5cm, tu naozaj závisí koho stretnete na kontrole, riedky kozí jogurt nad 100ml im nevadil 😀 

2DEŇ ( sobota ) : Ranný let na Madeiru, ktorý trvá okolo 1h40min. Prílet do krásneho počasia. Madeira má pekné maličké letisko veľmi blízko pri oceáne. Auto som si požičiaval cez billiger – mietwagen, je to nemecký sprostredkovateľ, ktorý porovná a vyjedná pre vás najlepšie ceny, hlavne sa mi osvedčil pri cenách s full cover insurance, teda s plným poistným krytím a bez spoluúčasti  – konkrétne Fiat 500 obsah 1.0 s plným poistným krytím a bez spoluúčasti cez AVIS ma mal vyjsť 66€ na 5dní, no nakoľko Madeira je ostrov veľmi kopcovitý a majú tu naozaj šialené strmé cesty, nechal som si poradiť a ponúkli mi síce 2x tak drahší prenájom s Renault Clio 1.5 diesel, no v kopcoch som to naozaj ocenil a myslím, že na spotrebe som určite ušetril. Na druhej strane, dá zvládnuť aj s tou fiatkou, alebo niečím slabým – možno challenge nabudúce 🙂 . Dobrý porovnávač, na nielen prenájom áut je ešte kayak, alebo klasika rental car.

Prevezmem si auto a smerujem k najbližšiemu mestečku Santa Cruz. Na veľa miestach pri pobrežiach sú umelo vybudované, z časti prírodné bazény s morskou vodou, vy sa kúpate, plávate a niekedy na útesy zároveň narážajú vlny, ktoré prerážajú do bazénov, je to zážitok!

Presúvam sa do kúsok vzdialeného hlavného mesta Funchal, kde bookujem cez booking hostel na kopci nad mestom – Madeira Happy Hostel, s nádherným výhľadom za 18€ / noc s vlastnou izbou aj raňajkami.  Vo Funchali je Decathlon, ak by ste chceli dokúpiť nejaké veci na plávanie / turistiku, iné. Nakupovať odporúčam v supermakertoch Continente, tam je najvačší výber, alebo v malých lokálnych, je ich tam dosť. Po ceste na hostel idem pozrieť botanickú záhradu na kopci mesta, kde je naozaj prekrásne, chlapi, tip kam vziať svoje polovičky – vstupné 6€.

 

Idem na hostel vybaliť veci, hodinka šlofík, po nie príliž vyspatej noci na letisku a vyrážam do mesta na večeru a prechádzku. Skvelá večera po odporúčaní domácej Cristini – Sabor a Fado – rodinná reštaurácia so skvelou živou hudbou a atmoškou, s regionálnymi jedlami, hlavne ryby sú tam super, okrem iného. Dal som si ich tradičnú rybu espenada, ktorú robia s pečenými banánmi – mňamka! Nemali voľný stôl, no posadili ma ku skupine dôchodcov, ktorí sa radi bavia, mix z celej EU, bolo zaujímave pokecať si s nimi a dozvedieť sa veľa nového, celkom som sa zabavil, hlavne pri výmenách názorov medzi Nórmi, Fínmi a Švajčiarmi. Prechádzam centrom mesta, kde sa zastavujem na drink poncha v jednom tradičnom bare, prichádza na mňa únava, je čas ísť sa poriadne vyspať.

 

Zaujímavosť: vo Funchali sa jadzí dosť šialene, sú tam úzke uličky a strmé kopce, ako vlastne aj na celej Madeire, takže je to naozaj zážitok, pre tých, ktorí majú radi jazdu autom.

 

3DEŇ ( nedeľa ) 

Cabo Girao

Skromné, no vďačné raňajky v hosteli. Balím veci a posúvam sa ďalej. Cabo Girao – po útese na Preikestolene v Nórsku, je to druhý najvyšší útes v EU, meria 580m, sú tam krásne výhľady, zároveň však veľa fotiacich sa ľudí, takže som si až tak ten prítomný okamih užiť nevedel. Určite však odporučím ísť sa tam pozrieť, má to svoje čaro. Vstup je FREE. Začínam si všímať, že Madeira je prepletená mnoho tunelmi a v niekotých momentoch mi veľmi pripomenula Nórsko, kde som bol v júni tohto roku s kamarátom Maťom, krátke zhrnutie odtiaľ v tomto článku.

Prišiel moment a chuť okúpať sa v oceáne. Madeira má málo takých tých wow piesočnatých pláží, skôr naopak veľa útesov, skál a tažších prístupov. Preto som využil jednu z mála piesočnatých pláži, konkrétne Praia de Calheta, kde je privezený žltý piesok z Maroka. Trošku relaxu, plávania, opalovania,  šupol som si drink nikita za 4€, skúste ho, je to taký typický drink u nich.

Presúvam do Jardim do Mar, krásna dedinka na pobreží  pod kopcom, kde je jedno z najstabilnejších počasí. Ubytko u Cecilie, s nádherným výhľadom na útesy a oceán, yees za toto som si bolo ochotný priplatiť a apartmán ma vyšiel 48€ / noc aj s raňajkami, neľutoval som. Welcome drink, fresh džús z domáceho manga,banánu a marakuji. Vybalím sa a ešte pred západom slnka vyrážam na veradu jardim do mar – prazeres hore na kopec. Síce len 1,5km no prevýšenie 500m. Po ceste vidím záhradky v kopcoch, kde pestujú banány, citróny, limetky a mango. Stíham západ slnka s úžasným výhľadom a bonus – nikto nikde. Dolu som si to zbehol, super pocit únavy, sprcha a šup na večeru. Kúsok od oceánu je reštaurácia Portinho, kde si dávam limpety ako predjedlo, istý typ mušiel, ktoré som nikdy pred tým nevidel, chutia veľmi dobre, hlavné jedlo picadinho, hovädzie na ich spôsob. Idem pomeditovať ku oceánu a jeho zvuku ktorý naráža na okrúhle kamene pri odlive, totál mega psychohygiena 🙂 .

 

 

Zaujímavosť: od Portugalcov nečakajte nejakú extra čistotu, aspoň nie v lacnejších typoch ubytovania, na to si až tak nepotrpia. Radšej venujú energiu do spoločných debát, popíjania, jedenia / varenia , záhradke a stretnutiam či už s rodinou, tak aj s novými ľudmi. 

4DEŇ ( pondelok ) 

Úžasné prebudenie do šumu oceánu a neuveriteľne sviežemu vzduchu, nasledované fantastickými raňajkami, hlavne ten domáci tekvicový džem s marakujou bol božský. Poďakoval som domácej za všetko a poberám sa ďalej. Nad kopcom je dedinka Prazeres, kde som mal v pláne ísť pozrieť sa na malú farmu Quinta Pedagógica, vstup FREE, chovajú a pestujú tu ich domáce zvieratá, ovocie, zeleninu a bylinky. Namiesto kávy bol výborný domáci ranný čaj a vychutnanie si atmosféry. Ďalšie smerovanie bolo na maják v malom mestečku Ponta do Pargo, kde boli prvé náznaky, že sa pomaly blížim na severnú stranu ostrova, začalo poriadne fúkať.

Pokračujem ďalej do mestečka Porto Moniz a tu plánujem zotrvať dlhšie z viacerých dôvodov. Obrovské vlny, prírodné bazény a pri nich akvárium. Najskôr som išiel navštíviť Aquário da Madeira, vstup 7€. Potom máte možnosť zvoliť si z dvoch návštev prírodných bazénov. Jedni majú vstup FREE a druhé sú za poplatok 1,50€. Išiel som k tým zo vstupom za poplatok, pretože som chcel zaziť veľké vlny z bližšia. Keď sa kúpate v slanom bazéne a zrazu vám narážajú vlny, ktoré vás dokážu pekne pomlieť. Bol to zážitok! Dobrí ľudia sú všade, potvrdilo sa mi. Keďže som si nechal veci príliž blízko a síce za značkou, no príroda značky nečíta 😀 , veci a batoh mi zachránili dve ženy.

Zastavujem sa na krásnom prírodnom diele kúsok ďalej, Ribeira da Janela, kde sa kochám nádhernými skalami, ktoré vytesal oceán a vietor. Využijem túto chvílku a dávam si malý snack / svačinku. OK, je čas nájsť nejaké miesto na prespanie. Sao Vincente, malá horská dedinka s prístupom k oceánu a zaujímavými kontrastmi, tam som si zvolil nocľah – Enjoy It Home Sao Vincente. Bookujem za 18€ / noc. Pred tým ako tam idem, zastavujem sa vo vulkanickej jaskyni a múzeu – prehliadka trvala vyše hodiny vstup 8€. Zaujímavé, dozvedieť sa ako vznikal ostrov, čo zanechala sopečná činnosť, no nemôžem si odpustiť, na naše jaskyne sa to nechytá.

Idem si niečo nakúpiť – odporučím určite ochutnať tradičný madeira koláčik Bolo de Mel, ktorý získal 3 hviezdy great taste! Začína pršať, idem sa ubytovať, polovybaliť, dávam si piecť gaštany a odchádzam na večeru. Steak z tuniaka, ich tradičný nápoj cidra s pivom a idem spať, začínam si zvykať na ten pocit, že neriešite, či si môžete dať pohár dobrého alkoholu a zároveň sadnúť za volant. Príjemne unavený zastpávam.

 

 

5DEŇ ( utorok )

Ráno prší. Chvíľu váham, či idem na levádu, potom načo som si bral veci aj do dažda hovorím si?! Je rozhodnuté. Leváda faja do Rodriguez. Pobalím veci, nejaké snacky a vodu, nahodím oblečko a vyrážam. Pri daždi to má svoje čaro a po asi 40min sa mi naskutne krásny pohľad na vodopád, je tu výklenok pod ktorý sa schovám, prší ešte viac. Ďalej už nejdem, prechod popod vodopád by bol príliž mokrý. Chvíľku tu pobudnem a vychutnávam si vzduch, pohľady a power čokoládu a snacky z Powerlogy, ktoré sú so mnou takmer vždy na takýchto cestách. Idem krásnymi cestami a serpentínami cez horské dedinky Boaventura a Sao Jorge, tu sa zastavujem v starých ruinách pri oceáne, kedysi sa tu spracovávala cukrová trstina, ktorá sa vyvážala do iných krajín a na pevninu v Portugalsku. Stále tu je cítiť krásnu vôňu.

Odtiaľ smerujem asi do najkrajšej dedinky Santana, kde si dávam malý obed, aby som mal energiu na výstup na najvyššiu horu Madeiry – Pico Ruivo 1862 m.n.m. Keďže počasie je stále upršané, volím cestu autom až do výšky 1400 m, kde odparkujem a zvyšok si vyšlapem. Prekvapilo ma, že majú upravenú cestu až na vrchol. Všade hmla, stretávam nejakých ľudí, hlavne čechov a hore pod vrcholom je horská chata, kde sa dá čo to kúpiť a zohriať sa, hore je 6 °C , fúka, jemne poprcháva. Síce ma nečaká žiadny výhľad, keďže je hmla, ale zato mi spríjemňujú spoločnosť rôzne druhy vtáčikov, ktoré sa vôbec neboja prísť k vám až ku nohe. Pospevujú si, ďobkajú a ja si zase raz môžem vychutnať pekné miesto a energiu z neho. Dole si to zbehnem a zahrejem sa. V aute si dám snack a cestou dole užívam kľukatú jazdu autom až k pobrežiu mestečka Porto da Cruz. Prejsť z výšky 1862 m až k 0 m pri pobrežie oceánu ani nie za 2 hodiny je na organizme cítiť. Tu môžem aspoň z malej časti povedať, že už trošku viem, čo je to aklimatizácia výškových stupňov.

Môj ďalší smer je do mestečka Canical, kde je Whale Museum ( múzeum veľrýb) – vstup 10€, je to tak na hodinku. Záleží, či vás zaujíma história lovu, prečo a na čo sa lovili a bohužial ešte aj lovia. Zapínam Airbnb a smerujem do mesta Machico v údolí, už na južnej strane ostrova. Ubytoval ma José s jeho ženou a deťmi v peknej vile na kopci mesta. Tak úžasný hostiteľský prístup som dlho nezažil. Zostávam 2 noci – 48€. Chvíľu kecáme a bavíme sa o histórii Madeiry a o tom ako si tu nažívajú, s tým, že mi dávajú domáce tipy, kde čo, ako… 

Tak a teraz niečo, čo nemôžete vynechať na Madeire. Večera v Lily´s restaurant, nie nadarmo je to jednotka na Madeire. Pre mňa osobne TOP zážitok v mojej histórii návštev reštaurácií! Obsluhovala ma priamo majiteľka, s ktorou sme sa rozprávali o všetkom možnom. S jej odporúčaním som sa rozhodol pre rybaciu polievku s morskými plodmi, lokálnu a čerstvp rybu (filet) s úžasným šalátom a zemiakmi, k tomu Maderia wine Blandys – ochutnávka všetkých 4druhov – víno, ktoré je len ma Madeire a robia ho svojskou metódou. Zvážte návštevu múzea a prehliadky, termíny prehliadok a booknutie si môžete pozrieť tu. Na konci kokosový dezert. Všetko si robia sami, mňam mňam a ešte raz mňam. Kombinácia skvelého gastra, priestoru, atmosféry, energie a úžasného prístupu s bonusom na nočný výhľad mesta Machico vo mne zanechali veľmi veľa! V tejto fáze ma napadajú tie najlepšie myšlienky a inšpirácie. Zaspávam ako bábätko…

 

 

Zaujímavosť: Mnoho Portugalcov sa absolútne nezamyká a ľudia si viac dôverujú. Veľa záleží aj na oblasti, ale nestretol som sa, že by sa kradlo. Trúbenie áut v Portugalsku vo väčšine prípadov neznamená, že by sa niekto hneval, alebo bol nervózny, ľudia tým upozorňujú na nebezpečie v neviditeľných zákrutách alebo v iných situáciách.

 

6DEŇ ( streda ) 

Bezplánovo smer leváda do Furado – Ribeiro Frio – Portela, po ceste sa zastavujem v tmavom, zvláštnom lese. Odparkujem auto pri chate, kde si dávam kávičku a koláč a vyrážam. Je to naozaj špecifický druh prírody s vegetáciou akú som zatiaľ nikde inde nevidel. Na ceste stretávam jediného človeka, nemku Ramudu, ktorá potrebovala pomôcť a poradiť, nakoniec sa uberá smerom, kadiaľ aj ja. Rozprávame sa o všetkom možnom, cestuje tiež sama a užíva si voľno z práce, zvedavo sa pýtam, čo robí, som policajtka, odpovedá, napadalo mi kadečo, ale na policajtku sa mi teda vôbec nehodí 🙂 .

Prechádzame do vyššie položenej oblasti a vegetácia sa mení ako počasie na Madeire v horách. Krásny pahorok, s papradiami a lúkou vytvára nádhernú scenériu. Mapy.cz boli pre mňa vždy spoľahlivé, aj naďalej sú hlavne pri offline verzii dokážu byť skvelým pomocníkom, no prvý krát sa mi stalo, že ma naviedli na nezmyselnú cestu, ktorá viedla do kríkov, zrejme to nikto neaktulizoval. Vraciame sa teda asi 20min späť vcelku mokrí a obchádzame celý okruh inou cestou k autu. Tu sa s Ramadou lúčim a pokračujem do dedinky Faial, ktorá sa nachádza medzi horami a oceánom. Vykúka slniečko a vytvára dúhu. Super miesto k niečomu na zahryznutie a trošku odpočinku.

Dážd ako keby ma prenasledoval, tak idem ďalej do najvýchodnejšej časti Madeiry mestačka Canical. Odtiaľ sa dá ísť na Ponta de Sao Lourenco vereda, vyprahlá časť krajiny po sopečnej činnosti. Krásne útesy a výhľady, podstatne teplejšie počasie no zároveň silnejší vietor. Zhruba 3,5km tam a 3,5km späť, rozhodne stojí za to, ísť sa tam pozrieť a zotrvať tam nejaký čas. Skoro na konci je postavená malá chatka s palmami, kde sa môžete občerstviť, podstatne za drahšie ceny, keďže prístup tam je len pešo. Čapované pivo tam stálo 5€. Je to super miesto na trail run, stretol som pár bežcov, no a kedže ja veľmi rád praktizujem indiánsku chôdzu, tak som si naspäť sem tam aj zabehol. Smerom naspäť do Canical sa zastavujem na pláži Prainha beach s čiernym sopečným pieskom, ktorá býva v lete úplne plná. V tomto období je to naopak, stretávam hŕstku ľudí a užívam si plávanie vo vlnách atlantiku. Na Madeire sa aj v tomto ročnom období stmieva pomerne neskôr, okolo 18:00-18:30 zapadá slnko.

Prišiel čas na ochutnanie jednej z najlepších ponchí na ostrove, ktorú mi odporučilo viacero domácich, je to v Machicu, neďaleko štadióna – The Chupa Groceries. Med, domáce pomaranče, ich špecifický alkohol 50% + ak chcete nakombinovať iné príchute podľa vôle, não tem problema – neni problém, ako sa v Portugaslku často hovorí. Toto celé vám tetuša zmixuje pred vami ručne, k tomu sa tradične vyjedajú burské oriešky a vopin, to je ich obľúbená strukovina z kvetov na zajedanie. Šupol som si jednu pomarančovú, jednu marakujovú, celkom stačilo aby som začal cítiť 😀 . Návrat ku Josému a rodinke, kde sme pokecali o Madeire a histórii a znovu sa idem najesť do Lily´s restaurant, na konci mi dali darček, ich tradičný koláčik s orieškami a medom,  tak som sa vytešoval. Posledný večer na Madeire som si užil. Prišla chuť prečítať si knihu a ísť spať.

 

Zaujímavosť: Na Madeire je prevaha starších áut, ľuďom až tak nezáleží na luxury autách, jednak cesty sú limitované rýchlostne a na druhej strane mentalita ľudí je v Portugalsku nastavená na úplne iné hodnoty. Veľa japonských starých áut Toyota a Mitsubishi ma prekvapili. Portugalci nedajú na ich spolahlivosť dopustiť

7DEŇ ( štvrtok )

Všetko raz končí a všetko je dočasné. Lúčim sa s Josém a rodinkou, na cestu mi zabalili domáce banány odrody silver, famózna chuť, lepšie som nikdy nejedol! Veľmi som poďakoval a dohodli sme sa, že ak sa vrátim, čo mám určite ešte v pláne, viem kam pôjdem.

O 8:30 musím vrátiť na letisku auto, 8min mi ukazuje navigácia od Josého, ešte po ceste tankujem do plna a auto aspoň trošku upracem. Požičovne majú uvedené v podmienkach, že treba auto vrátiť upratané, no netreba sa báť, ak tam necháte minimálny neporiadok, nikto to nerieši. Ešte sa mi nestalo, že by si to účtovali. Na druhej strane netreba dráždiť a neupratať vôbec. Proste pokiaľ tam nie je vyslovene binec, je to OK. Po odovzdaní auta mám ešte čas, keďže let mi ide až 14:40. Väčšinou všetky letiská majú možnosť odloženia si batožiny za poplatok, využívam túto možnosť za 4€ a odkladám si ju.

Smerujem pešo z letiska do najbližšieho malého mestečka Santa Cruz, kde sa moja cesta začínala. Je to asi 30min chôdze a vidím z úplnej blízkosti pristávať lietadlá na malom a bizarnom letisku. Pekný zážitok. Kávička a leháro na kamennej pláži, opalujem sa a užívam posledné chvíľky pri  22°C. Nakúpim niečo na zahryznutie do lietadla a poberám sa naspäť na letisko. Kedže jemne prší a zároveň svieti slnko, pred očami sa mi naskytne krásna dúha. Na Madeire veľmi bežná vec. Po konrtole v duty free zóne kupujem Madeira wine, kedže mám len príručnú batožinu, tak len 0,05L flaštičky v peknom balení, no a madeirský koláčik. 1h40min letu predo mnou….

Pristávam v Porte, kde už viac dní prší a teplota je okolo 12°C. Po dohode s Eduardom z Couchsurfingu u neho budem 2 noci spať. Dozvedel som sa, že pracuje priamo na letisku v Porte a býva kúsok odtiaľ. Navrhol, že ma počká a vezme ma domov. Má starý land rover dicovery, ešte tá klasika, ktorá sa aj mne páči 🙂 . Má pekný veľký byt, pre couchsurferov izbu, kde sú knihy, história, tipy kde ísť a čo najautentickejším spôsobom spoznať krajinu. Navrhol som, že ho pozývam dnes na večeru, miesto je na ňom, no a nech vyberie aj nejaký fajný bar. Dávame si regionálne rybky a ich tradičnú polievku caldo verde. Nočné Porto je krásne a žije to tam! Veľa študentov a aj štvrte, kde sa to nimi hemží. Zabávajú sa tu ľudia naozaj všetkých vekových kategórií. V noci prichádzame domov a ja sa teším na spánok. 

 

8DEŇ ( piatok ) 

Počasie je dnes, ako by zázrakom slnečné. Eduardo pripravil raňajky, spravil kávičku, ide do práce a ja sa zberám do mesta metrom. Podľa QR kódu od neho sa mi nahrá v google mapách trasa, čo on odporúča v Porte vidieť za dva dni. Ja som  sa rozhodol skoro všetko prejsť za deň. Stíham toho veľa, zároveň sa snažím si všetko patrične aj vychutnať. Architektúra, prístav, krásne mosty, kostoly, gastronómia, parky a návšteva rodinnej vinárni a viníc Croft, kde robia skvelé portské. Centrum nie je extra veľké a dá sa to prejsť takmer všetko peši. Najlepšie riešenie, pretože najlepšie navnímate krásu okolia pri chôdzi , nakoľko sa až tak nemusíte sústrediť, že sa hýbete. Dohodol som si obed so známymi z TRIFFT (skvelá appka, ktorá odmeňuje zákazníkov za ich vernosť odmenamy, používam ju najmä v obľúbených podnikoch hlavne v Bratislave, ale aj v iných mestách). Boli prezentovať svoj start-up na WEB Summite v Lisabone. Občas im pomôžem otvoriť nejakú prevádzku s ktorou dohodnem spoluprácu. Odporúčam vyskúšať, je to free na android / ios. Super sme si pokecali a ja pokračujem ďalej. Prišla chuť na kávičku v parku, natrafil som na reggae bar, vyvalujem sa na tulivaku s espreskom pod krásnou vežou Torre dos Clérigos.

Baby z Južnej Kórei

Kúsok odomňa si sadajú dve mladé aziatky a fotia sa. Ponúknem sa, že ich odfotím, no a už sa dávame do reči a kecáme. Sú z Južnej Kórei a na pár týždňov prišli spoznať Európu. Pri ďalšej prechádzke zahliadnem zmrzku v tvare ruži, nedá mi neochutnať ju, všetko robia ručne a chutí fantasticky. V Porte robia úplne iný druh sendviču, na aké som zvyknutý, to fakt vyskúšajte.

Slnko pomaly zachádza a ja smerujem k menšiemu kostolu, vchádzam dnu. Prišiel na mňa pocit zastaviť sa a len tak rozjímať, lepšie miesto ako krásny interiér katolíckeho kostola som nájsť nemohol. Metrom sa vraciam k Eduardovi, ktorý je už doma z práce a pripravuje domácu polievku Caldo Verde a nejaké hovädzie mäsko na ich spôsob. Dáme si dobré červené vínko, debatujeme o histórii Portugalska a jeho rozličnosťami a ja rozprávam jemu o našej histórii Slovenska a púšťam mu videá ako sa u nás hrá na fujare a tancuje. Je asi pol jednej a na mňa prichádza po tých všetkých dňoch únava. Už sa vidím v posteli, takže ďakujem Eduardovi za večeru a obohacujúce rozhovory a poberám sa dobre vyspať.

 

 

 

Zaujímavosť: V Porte sa nachádza World of Discoveries, interaktívny zážitok, ktorý vám priblíži deijny námorníctva v Portugalsku. Je to niečo neopozerané a zaujímavé. 

9DEŇ ( sobota ) 

Prvý krát, od kedy som v Portugalsku, som spal naozaj že dlho, budím sa asi o 9:30 do znovu upršaného dňa. Leňoším, surfujem na nete a napadlo mi pomaly začať riešiť presun do Lisabonu. Čekujem ceny busov, pomáha mi v tom aplikácia OMIO, ktorá je naozaj prehľadne urobená a porovnáva ceny autobusov, vlakov a z časti aj leteniek. Podarilo sa mi nájsť bus za 9€ aj s príručnou batožinou v cene z Porta do Lisabonu, čo je mega dobrá cena. Inak sa zvyknú hýbať okolo 20€. Bus vyráža 13:35, takže ešte mám čas dať si v kľude raňajky s Eduardom, ktorý je tak milý a ochotný, že ma hodí na stanicu metra keďže brutálne leje a fúka. V centre Porta pri autobuske si ešte dávam na odľahčenie veggie obed, sadám do busu, čaká ma 3 a pol hodinová cesta. Mám aspoň čas, prečítať si knihu, alebo len tak nič nerobiť, vlastne áno, musím si booknuť ubytko v Lisabone, keďže Neuza cez couchsurfing mi potvrdila možnosť na prespatie u nej až na nedeľu. Nájdem niečo blízko autobusky za 26€ / noc.

Keď vystupujem z busu, mám to asi 15min na pešo. Trošku problém nájsť konkrétnu adresu, no nakoniec sa podarilo a víta ma starší pán, Markusov otec, ktorý má konto na Airbnb, očividne mu to spravujú rodičia keď neni doma. Ujo nevie po anglicky, no nevadí, keciame cez google translator, je to zábavnejšie 😀 . Vybalím sa a chystám sa do mesta a na večeru, v tom mi píše Neuza, že môžem prísť prespať už dnes ak chcem a že je u nej Gjorgi z Macedónska, ďalší couchsurfer, vraj robí spaghetti a mám prísť na večeru. VAU tá úžasná pohostinnosť ľudí ma na Portugasku prekvapuje stále viac a viac! Nakoľko som si už zaplatil airbnb, nedá sa mi stornovať. Mám teda prísť aspoň na večeru, posiela mi adresu, býva však na druhej strane mesta, čekujem cez bolt cenu – 10€. OK čas spraviť spontánne rozhodnutie  balím veci naspäť, klepem Markusovmu otcovi a cez google translator a rečou tela vysvetlujem, že musím odísť a či sa náhodou nedá vrátiť suma, ktorú som zaplatil za noc ubytovania, kde vlastne spať nakoniec nebudem. Nakoniec som pochopil, že to nepôjde, lebo airbnb to má striktne nastavené, neviem, neriešim, i tak poďakujem, bol milý a v pohode. Pri odchode mi ešte kričí, dancing? dancing? Lisabon disco? To som ešte nevedel, že trafil kliniec po hlavičke 😀 , tak len poloprikývnem.

Neuza má starého psa, konkrétne boxericu Ming, volám Gjorgimu, že som na ceste, lebo Neuza neni doma. Upozorňuje ma, že je treba niečo Ming priniesť, aby som si ju spriatelil, podáva mi cez bránu granule a párky. No aj tak trvá asi hodinu a pol, kým prestane vrčať a nezabíja ma pohľadom. Nakoniec sa ako tak skamošíme 🙂 . Čas papať.

Priniesol som Neuze flašu portského, za to , že mi umožnila u nej zostať vlastne až na 2 noci, kým príde tak si zatiaľ nalejeme pohárik s Gjorgim a čakáme na ňu. Po jej príchode sa zoznamujeme a ja hneď cítim, že si budeme rozumieť. Veselá, vtipná, milá a dobrosrdečná. Nakoniec zahlási, ideme sa zabávať ! Opýta sa ma, či idem a pri tom výrazne podotkne, očakávaj návrat až s vychádzajúcim slnkom. LET´S GO.

V meste stretávame jej kamoša Oskara a ja si znovu nemôžem pomôcť akí sú tí ľudia všetci veľmi fajn. Cítim sa naozaj ako v druhom domove. Pretancujeme a prekecáme celú noc v podniku jamajka. Žiadne konflikty, agresívni premotivovaní týpkovia s veľkým egom, proste všetci sa chú zabaviť a nikto nerobí nikomu problémy, napriek tomu, že prichádza aj k prepalovaniu búnd omylom pri fajčení cigariet (to jediné mi asi na podniku vadilo, cítil som sa ako v údiarni).

Záverečná je až o 7:00. To u nás asi nehrozí, aspoň ja som to zažil asi len 2x, ešte keď som mal 20. Po ceste na metro je vraj klasika zastaviť sa z disco niekde na sladké, čiže klasika pastry – pastalerie, kde ich je všade dosť a už sa napchávame enormnou dávkou cukru. Myslím, že keby som zjedol aj kilo, som taký unavený, že zaspím ako nič. Prídeme domov k Neuze asi okolo 8:30 a teda na to že sme prekecali veľa času, pohľadmi sa zhodneme, že je fakt čas ísť spať. 

 

 

 

10DEŇ ( nedeľa ) 

Budím sa 13:30 a vravím si, kedy naposledy som sa v takomto čase zobudil :-D. Neuza s Gjorgim ešte spia, jediný kto je hore je Ming, ktorá hneď čakala, že jej hodím nejakú pamlsku. Dávam si studenú sprchu na prebratie. Neuza musela ísť niekam do mesta, tak s Gjorgim ideme venčiť Ming. Chytil nás hlad, ide sa kuchtiť. Z toho , čo sme našli nám to najlepšie vyšlo na zelezinové rizoto so šampiónmi. Keďže Gjorgi varil včera, stáva sa zo mňa šéfkuchár. Večer ideme pozrieť Lisabon a ochutnať ich tradičnú Ginjinhu – likér (višne napustené v alkohole) , ľudia sa idú za tým potrhať a veru, chutí to zaujímavo, hlavne kto máte radšej sladší alkohol, toto určite skúste. Prechádzame sa uličkami centra Lisabonu , obzvlášť jedna z najstarších štvrtí Alfama je naozaj prekrásna.

Nezabudnite ísť pozrieť aj hlavné námestie, myslím, že to nepriehliadnete, je naozaj obrovské. Pri prechádzke nás veľmi často zastavujú rôzni týpkovia a ponúkajú nám “good stuff” – v Portugaslku totiž v roku 2001 dekriminalizovali drogy. Ak vás to zaujíma v tomto článku si môžete prečítať viac. Na Lisabon mi bohužiaľ nezostalo viac času, o to väčší dôvod sa sem znovu vrátiť. Po ceste naspäť k Neuze sa ešte zastavujeme zahryznúť niečo sladké pod zub a nastupujeme na metro. Neuza bola veľmi milá a ponúkla sa, že nás príde zobrať na stanicu metra neďaleko jej bytu. Večer ešte debatujeme a rozoberáme, ako nám bolo fajn.

Portugalci sa zbožnujú rozprávať a vykecávať. Keďže ráno vstávam skôr a idem na letisko, s oboma sa lúčim už večer a ďakujem im za všetko, čo som s nimi zažil a že som  mohol spoznať tak úžastných ľudí! Ešte pred tým ako idem spať posielam SMS týpkovi z boltu, s ktorým som sa ešte v ten deň dohodl mimo appku, že ma hodí ráno na letisko za 10€. Time to sleep – zzzzzzzzzzzzz

Zaujímavosť: V Lisabone sa nachádza najdlhší most v Európe. Ponte de Vasco da Gama– most dlhý 17 km, široký 30 metrov, so stĺpmi  trčiacimi 85 metrov nad hladinu mora. Most by mal vydržať vetry silné 250 km/ h a zemetrasenia.

11 posledný DEŇ ( pondelok ) 

10minutové balenie za mnou, toto zvládam stále rýchlejšie 😀 . Pri ceste na letisko sa rozprávam s chlapíkom, čo ma vezie. Zarába cca 2000€ / mesiac a to má na starosti viac vodičov, ktorí jazdia vraj pod ním. Celkovo úroveň Portuglaska nie je extra vyššia z hľadiska platov ako u nás. Napriek tomu sú tu ľudia vo väčšine prípadov spokojnejší, respektíve asi to až tak neriešia a neberú to až tak tragicky. Kto má rád čísla a štatistiky link tu – priemerné mesačné mzdy. Na letisku si dávam espresso, prechádzam kontrolou a kupujem domov portské vínko a nejaké drobnosti. Čas na čakanie využívam efektívne a triedim fotky. Naspäť letím Wizzairom, ktorý mi je osobne sympatickejším ako ryanair / laudamotion. Let trvá necelé 3 hodiny. Z Viedni idem regiojetom, ktorý som mal už vopred kúpený, tu si vždy nechajte rezervu a nedávajte si rezervácie tesne po prílete, niekedy sa môžete zdržať a bus na vás nepočká a ďalšie môžu byť už full. Príchod domov v poobedných hodinách… celkom sa teším na svoju posteľ.

Zaujímavosť: Mnoho ľudí si myslím, že Španieli a Portugalci sú si veľmi podobní, no je to absolútna hlúposť a aj ja chcem potvrdiť na vlastnej skúsenosti, že portugalci sú úplne iní a úprimne, aspoň z mojich skúseností sú mi srdcu bližší ako Španieli. 

ADEUS, oi, tchau ako v Portugaslku hovoria pri lúčení sa. Bolo mi úžasne. Spoznal som množstvo ľudí a nesmierne ma to obohatilo, zážitkovo, ľudsky a energicky. TEŠÍM SA NA ĎALŠIU NÁVŠTEVU TEJTO ÚŽASNEJ KRAJINY.

 

 

Facebook Comments