KOSTARIKA, mesiac poznávania, dobrovoľníctva, dobrodružstiev 1 časť

Kostarika, mesiac v nej ma nesmierne obohatil. Poznatky, zážitky, vzťahy. Cítim potrebu zdieľať energiu, ktorú som v nej zažil.

Článok som začal písať po návrate, avšak až po roku prišla prirodzená túžba dopísať ho.

Na začiatok chcem poďakovať SIMI, ktorá so mnou toto dobrodružstvo zažívala. Dokumentovala zväčša ona. Má úžasný cit zachytiť krásne okamihy na fotografiu, či video. Jej tvorbu si môžete pozrieť na facebooku,alebo instagrame. Momentálne sa túla a zažíva dobrodružstvá v Kolubmii, ktoré krásne dokumentuje :-). 

PREČO PRÁVE KOSTARIKA? 

Jednoduchá odpoveď: Dobrovoľníctvo a moja prvá cesta mimo EU kontinent za dobrodružstvom a poznávaním. Organizácii spolku Prales detěm CZ a SK – Justice for Nature, s ktorými som sa zoznámil na dobrovoľníckom programe na Slovensku, sa otvorili brány dobrovoľníctva a aktivít v spolupráci s Kostarickou vládou v tejto nádhernej zemi. Myšlienka ísť vo mne neustále silnela, až zosilnela do takej miery, že sme urobili rozhodnutie presne na konci roku 2021. Ako inak, kúpou leteniek to celé začína a aspoň mne vtedy následne opadá aj rozhodovacia dilema.

 

Sezóna, ne-sezóna, korona, ne-korona, IDE SA.

Po dlhšej dobe obmedzenia cestovania sme vedeli ako sa to celé, najmä byrokraticky, formulárov-o zmenilo. Nastavili sme sa na to. Letenka tam a späť na osobu s dvoma prestupmi aj s veľkou batožinou do podpalubia stála 688€. 

 

Dobrovoľnícky program na Kostarike je nastavený na 3 týždne. Dohodli sme sa, že 2 týždne strávime pre nás, zmyslu-plnou aktivitou v rámci programu a zvyšný čas strávime cestovaním. Kto ma trošku sleduje a pozná, vie, že preferujem čo najviac možné autentické cestovanie s cieľom poznania kultúry danej krajiny, jej mentality, všednej reality gastronómie, chutí, vôni a prirodzenej krásy. V skratke, vyhýbam sa rezortom a miestam, ktoré až príliš zasiahli do rázu krajiny, prírody, kultúry.

 

CESTA TAM A PRÍLET

Odlietame z VIEDNE 12 januára ráno. Letíme cez AMSTERDAM, kde zmeškáme let do LOS ANGELES kvôli počasiu a po úmornom čakaní na náhradný let cez MEXICO CITY prilietame na Kostariku niekedy v obedňajších hodinách nasledujúceho dňa. Jetlag nepociťujeme, zrejme je v pozadí nášho nadšenia, radosti z teploty a krásy krajiny, ktorú sme prvotne videli, ako inak, z vtáčej perspektívy.

 

KOSTARIKA, SAN JOSE – HLAVNÉ MESTO

Toto živé, kultúrne veľmi pestré a zaujímavé mesto leží v nadmorskej výške 1172 m,n.m, geograficky skoro v strede Kostariky. Odtiaľto sú najlepšie spojenia verejnou dopravou do rôznych oblastí Kostariky. Svojou polohou zabezpečuje nie príliš vysokú teplotu. Cez deň sa teplota pohybuje niekde okolo 25-28°C a v noci miestami teplota klesá aj na 16 °C. Mne to vyhovovalo 🙂 .

 

Prišli sme v predstihu 2 dni pred začiatkom dobrovoľníckeho programu. Prvú noc sme dospávali jetlag. Nasledujúci deň s entuziazmom objavujeme prvé zákutia mestečka. Obzvlášť gastronómiu, kultúru, faunu a flóru. Neskutočná biodiverzita, farby, temperament, ŽIVOT.

 

IDE SA MIMO CIVILIZÁCIE: REZERVÁCIA V DAŽĎOVOM PRALESE

Dohodnutý mikrobus nás vyzdvihne okolo 10:30 pred obedom a čaká nás zhruba 2 a pol hodinová cesta na hranicu Národného parku Tapanti, kde budeme najbližšie dva týždne žiť mimo civilizácie, bez signálu, poháňaní iba solárnou energiou a túžbou objavovať, pozorovať a spojiť sa s prírodou v dnešnej, príliš odpojenej dobe.

 

Po zvítaní sa ideme vybaliť a čaká nás briefing. Bezpečnostné info, kódex správania sa + pravidlá a rozvrh prác. S mnohými ľuďmi tam sa už poznáme, no s niektorými nie a kedy sa zoznamuje najlepšie? Pri posedení, výbornom jedle a pití 🙂 . O kuchyňu a varenie sa nám celé 2 týždne budú starať Carlos s Verča, ktorí majú v Česku úžasný vegánsky koncept VeggieDick. Samozrejme, aby to nebolo iba na nich, vytvorili sme si rozvrh, kedy ich budeme v kuchyni supportovať.

Čo vlastne predstavuje taký dobrovoľnícky program v rezervácii dažďového pralesa?

Na začiatok napíšem,že téme dobrovoľníctva sa chcem venovať viac do hĺbky a preto chcem o tom napísať samostatný článok, ako druhú časť.

Predstavuje dobrodružstvo, vystúpenie zo zóny navyknutého komfortu. Nachádzame sa s partiou niekoľkých ľudí na mieste, kde bežne ľudia nechodia. Vystavujem sa známemu neznámu, známemu doposiaľ však iba z fotiek, príbehov. No až teraz, v realite skutočne pociťujem krásu, energiu, vôňu na vlastné oči, uši a všetky vnemy,  ktoré mi môj organizmus od prirodzena ponúka.

Kostarika je v pásme, kde sa čas nemení, slnko zapadá a vychádza vždy v rovnakom čase a preto sa váš biologický cirkadiánny rytmus nastaví na pravidelné zaspávanie a vstávanie. Vstávame zväčša s príchodom svetla a zvukov prebúdzajúcej sa džungle. Vykonáme rutinné „záležitosti“ a dáme si ľahké a energické raňajky pred odchodom do sekundárnej časti pralesa.

Hlavné úlohy dobrovolňáku sú:

• Monitorovanie divoko žijúcich zvierat pomocou rôznych druhov fotopascí, následné zbieranie dát v spolupráci s národnými parkmi
• Sledovanie a zaznamenávanie stopových prvkov, sledovanie a pozorovanie podozrivých, potencionálne nelegálnych aktivít
• Budovanie a rozširovanie dobrovoľníckeho centra
• Vzdelávanie a rozširovanie si povedomia a vedomostí, teda vzdelávanie a šírenie osvety o dôležitosti ochrany prírody

Nejde a ani nie je mojim cieľom vymenovávať dopodrobna, čo všetko sme robili. Príde mi však zásadné napísať prečo sme to robili.

Vízia a podstata dobrovoľníctva nie len na Kostarike, ale všade na svete v oblasti enviro-tém.

Ľudia nebudú mať potrebu a vedomie niečo chrániť a uctievať, pokiaľ si s tým nevytvoria vzťah, pokiaľ im to nebude dávať zmysel. Ak bližšie zistia a spoznajú, aké je to dôležité a aké blahodárne benefity im to prinesie, možno sa ich vnímanie a pohľad zmenia.

Viac vám o dobrovoľníctve z vlastnej skúsenosti napíšem v druhej časti 🙂 . 

Opúšťame dobrovolnícky program a vydávame sa na Pacifické pobrežie

Kam ísť? Zostáva nám zhruba 14 dní do odletu. Rozhodujeme sa stihnúť toho radšej menej, no o to intenzívnejšie a kvalitnejšie. Keďže sme celé 2 týždne strávili v pralese, zvolili sme si časť pacifického pobrežia. Možností je naozaj veľa a času trošku pomenej. Začíname a vyrážame z hlavného mesta San Jose a riešime autobusové spojenie a kúpu lístkov. Pokiaľ cestujete z hlavného mesta, odporúčame zakúpiť lístky online, autobusová stanica býva preplnená a ak idete na poslednú chvíľu, pri kúpe lístku na mieste by ste to nemuseli stihnúť.

JACO, mesto zábavy, komercie a američanov

Američanov je v Kostarike naozaj najviac, čo nie je prekvapenie. V meste Jaco som mal však pocit, ako keby som bol na nejakom americkom pobrežnom mestečku.

 

Odhliadnuc od rušného miesta, ktorým mi Jaco prišlo, je to pekné miesto s možnosťami fajných gastrozážitkov, peknej pláže, množstvom druhov zvierat a krásnej prírody. Nezdržíme sa tu však dlho, bolo tu na nás proste priveľa ľudí a hluku.

MONTEZUMA, malebné mestečko v lone pacifického raja

Ráno si v Jacu kupujeme priamo na mieste jednej predajne lístok malým člnom do Montezumi. Zvolili sme si o čosi drahšiu možnosť prepravy, nakoľko keby ideme busom, by sme cestovali dlhé hodiny. Člnom krížom to bude za hodinku.

Oviati pacifickým slaným vzduchom vystupujeme na pláži v Montezume. Po stehná vo vode si posledný kúsok príchodu užívame toto osvieženie v teplom kostarickom dni. Úplne iné miesto, tichšie. Ihneď pociťujem nový príliv energie.

Deň pred tým sme si bookli ubytko rovno na dve noci. Montezuma však vôbec nie je lacná, preto je dobré bookovať si tu ubytko radšej ešte vo väčšom predstihu. Prečo je to tak? Dozvedeli sme sa neskôr, že toto miesto bolo nie veľmi dávno málo obývané. No časom začal vznikať čoraz väčší dopyt po turizme. Našťastie v Kostarike celkom dobre funguje forma rozvoja turizmu a sú tam omnoho lepšie limity pre developerov.

Hostel taký priemer, za asi najlacnejšie čo sme našli OK, na prespanie bude stačiť. I tak sa budeme túlať niekde v prírode, alebo po plážach objavovať nejaké „skryté“ pláže. Na začiatok si však ideme pohľadať nejaké fajné miesto na papanie a dať si fantastický džús s lokálnych druhov tropického ovocia.

No a teda ide sa objavovať okolie.

CABUYA, dedinka, ktorú takmer nezasiahol turizmus

Takto si predstavujem malý raj na zemi. Veľmi jemný turizmus, autentickosť okolia, prostredia a ľudí. Veľmi pokojné a krásne miesto. Ak navštívite Kostariku, rozhodne odporúčam ísť sa sem pozrieť. Obzvlášť ak obľubujete tichšie a pokojnejšie miesta.

Cabuya ponúka úžasný zážitok a my sme si ho umocnili. Nachádza sa tam totiž chlapík, ktorý sa venuje organickej výrobe čokolády z kakaa od pôvodných obyvateľov. Urobil nám ochutnávku u neho v krásnom príbytku prírody, kde žije zrejme nie ľahký, no o to zaujímavejší život. MŇAM.

Veru by sme ešte zostali, no chceme sa posunúť ďalej. Ak však budem v Kostarike, rozhodne sa sem ešte vrátim.

QUEPOS,

Presúvame sa do meteška Quepos. Vraciame sa busom cez Jaco na južnú stranu Kostariky a pacifiku. Práve tu si robíme medzi zastávku na ceste do Uvity, kde chceme ísť pozorovať Vráskavce obrovské. Quepos je sympatické prístavné mesteško blízko známeho národného parku Manuel Antonio, ktorý tiež navštívime.

Prvú noc sme spali v časti Queposu, kde to údajne nie je až také bezpečné a žije tam skupinka ľudí separátne od mesta. Prepraviť sa tam dá iba kompou a majú to na starosti ľudia práve z tej štvrte. Aby to bola väčšia sranda, ideme tam už po tme. Bol to zážitok. Zlé veci sa nám môžu stať kdekoľvek… správali sme sa normálne, úctivo a nepretŕčali sme sa.

Stálo to za to, pretože sme mali jedinečné miesto nocľahu v malej chatke rovno pri oceáne.

Ešte niečo málo priamo z Queposu

 

MANUEL ANTONIO – národný park

Ráno ideme z Queposu busom do národného parku Manuel Antonio. Tie tam chodia veľmi často, pretože je to jeden z najviac navštevovaných NP v Kostarike. Už dopredu sme sa nastavili, že tam bude veľa ľudí. NP nie je veľký, avšak aj tam sa dá niekde „stratiť“ zatúlať, i keď samozrejme nie je povolené chodiť mimo značení.

Super je, že NP má hranice aj na pobreží, čiže sa viete okúpať a potúlať sa aj po útesoch. Pokiaľ vás teda nezbadajú strážnici, ktorí dohliadajú aby ľudia nechodili mimo značení. My sme sa s s pokornou rebéliou trošku predsa len vybrali poobzerať pobrežie mimo ľudí, kde sme počúvali iba šum oceánu a lesa.

Je to malý národný park, výška vstupného je na diskusiu – 16€. Treba si však uvedomiť, že najvyšší dopyt turzimu je z USA, Kanady. Preto sú ceny vyššie a na ďalšej strane, prírodný turizmus je veľký ekonomický booster pre Kostariku. Za mňa na taký malý NP vysoká suma. Avšak neľutujem to.

UVITA, prekvapenie

Do Uvity sme sa tešili. Najmä na pozorovanie Vráskavcov obrovských. No netušili sme, že sa nám tam až tak zapáči. Všetko začalo nájdením skvelého ubytka u Patricii, mladej nemky, ktorá si nedávno kúpila nehnuteľnosť v Uvite a my sme boli iba jej druhí návštevníci cez AirBNB. Je tu národný park Marino Ballena, ktorý je hlavne v oceáne, avšak aj na pobreží. Vstupné je 6€, čo nie je veľa.

 

Pri vyše hodinovej plavbe sme už mysleli, že sa nám neobjaví žiadny Vráskavec. Napokon sa na nás šťastena usmiala a mama aj s maličkým sa ukázali. Dokonca sa nám predviedla aj s výskokom a otočkou do vody, avšak to sme nestihli úplne zaznamenať. Nie je však dôležité aby to bolo zaznamenané iba na fotke, videu. Viacej pre mňa znamená, čo sa mi uloží do srdca, duše a hlavy 🙂 .

 

Patricia a jej spolubývajúci nám poradili niekoľko „skrytých pláží“, ktoré sme sa rozhodli navštíviť. Paradoxne sme našli jednu skrytú, o ktorej ani ony nevedeli. Mali sme šťastie, že to bolo v období odlivu, pretože táto pláž je dostupná iba vtedy. Malý raj na zemi sme si náramne užili a odmenou naspäť nám boli gigantické stromy, aké sme nevideli ani v pralese, či v národnom parku.

 

Aj okolie Uvity ponúka množstvo dobrodružstva. Je tu mnoho vodopádov. Dokonca je tu aj pivovar. Bolo nám tu úžasne a veľmi sme si tu obľúbili prostredie, ľudí. No čas sa kráti a zanedlho musíme byť v hlavnom meste a pripravení na odlet. Preto ešte niekoľko dní pred odletom ideme do okolia hlavného mesta.

 

CARTAGO a vulkán IRAZÚ

V Kostarike je niečo okolo 10 známych vulkánov. Niektoré z nich sú stále aktívne. Niektoré sú dostupné, iné nie. My sme sa rozhodli ísť na vulkán Irazú, pri meste Cartago (asi cca necelá hodinka busom z hlavného mesta).

Irazú je v nadmorskej výške 3432 m.n.m. , posledná erupcia bola v roku 1994. Keby sme mali viacej času, zvolíme si sem radšej nejaký trek s prespaním v Cartagu. Avšak ak sme chceli stihnúť toho viac, vybrali sme sa pohodlnejšou cestou busom, ktorý vás vyvezie v podstate až hore. Cena 15 dolárov / osoba. Úprimne mi to príde strašne veľa a navyše nemajú dobre vyriešený proces nákupu lístkov. I tak sme si to však užili a poprechádzali sa kde sa dalo 🙂

Teplota hore bola okolo 12°C, tým že slniečko, tak to bolo príjemné. Dosť tu však fúka, tak sa pripravte a nepodcente oblečko. Cestou dolu sme sa zastavili ešte v mestečku Cartago. Na trhoch a námestí, ochutnať jedlo a nájsť nejakú dobrú kaviareň s kávičkou.

Návrat do SAN JOSE, posledné dni a odlet

Bookujeme si neobvykle skvele hodnotené ubytko cez AirBnB. Privítanie a hostiteľ bolo vrúcne a tým, že Simi vie po španielsky, hneď sa pustili do reči. Potom začal pán aj po anglicky, aby som aj ja rozumel. Dokonca nám vybavil vstup do jedného lokálneho baru, kde nepúšťajú zvyčajne ani turistov. Obyčajno vyzerajúci podnik –  znovu raz sa mi potvrdilo, že zdanie môže klamať. Veľmi dobrý zážitok 🙂 .

 

V posledný deň a večer v Kostarike sme sa vybrali za odporučenie jednej známej do mestského parku, kde je vysoká pravdepodobnosť vidieť Leňochoda Trojprstého. Úprimne je to zvieratko ktoré ma nesmierne fascinuje a je jedno z mojich najobľúbenejších. Po asi hodinovom hľadaní sa nám podarilo v korune stromu nájsť matku v objatí s mláďaťom. Krásny zážitok to bol 🙂 .

Prechádzame sa pri západe slnka vo štvrti Alajuela, ktorá je veľmiblízko letiska. Deti sa ošplechujú pri fontáne, vtáky čvirikajú, občasný vietor ktorý miestami neisto, zato silno pridáva na intenzite ako by nám dával najavo, že už sa blíži náš odlet.

 

Právo na vzdelanie, ľudské práva, sociálnosť, rovnosť pohlaví, žiadna politický korupcia, konštruktívna kritika a svedomie, demokratický proces, slobodné prostredie…

Odlet a rozlúčenie

Celé mesačné dobrodružstvo ma vyšlo na necelých 2000€.

Verte či nie, cez letiskovú kontrolu sa nám bez problémov podarilo dostať rôzne predmety z prírody, voláme to FOREST MALL :). Mušle, kamienky a mnoho iného. Nie v malých množstvách, boli sme pripravení na zabavenie kedže toho bolo naozaj veľa. Nestalo sa a my sme sa z toho naozaj tešili…

Milé prekvapenie bolo aj to, že Kostarika dáva na letisku ochutnávku kávy zdarma. Veď prečo nie, keď je to jedna z ich najznámejších surovín. Naspäť letíme cez Los Angeles, Paríž do Viedne.

Lúčim sa. Rád sa sem vrátim znovu. Kostarika ma uchvátila nie len svojimi kontrastami, prírodou, energiou, kultúrou. Ale aj uvedomením si krehkosti prírody. Pretože aj tu, v malom raji sa dejú nekalé veci, ktorým je treba zabrániť a chrániť oceány, pralesy a VŠETKO PRÍRODNÉ BOHATSTVO, ktoré tu bolo dávno pred nami.

PS: väčšina foto by Simona Rapavá – STS, ešte raz ďakujem. 

Ak sa vám tento, alebo aj moje iné články, či témy páčia a dávajú vám zmysel, prihláste sa na odber. Ďakujem a budem sa tešiť aj na prípadnú diskusiu a konštruktívnu výmenu poznatkov a názorov.

Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Leave this field empty if you're human: