Turistický okruh Rudno-Uhliská-Voznica-Žarnovica-Šarvíz-Rudno

Pokračujem s ďalším spísaním článku, tento krát turistický okruh s nádhernými miestami v prírode Štiavnických vrchov, kde sa dostanete až za ich hranicu.

 

Tento turistický okruh má 34,4km a je to prechádzka na celý deň. Závisí to samozrejme od zvoleného tempa a preferencií. Každý, kto má rád dlhšie prechádzky v prírode, ho zvládne v pohodovom tempe, prípadne ak by aj nie, môže počas trasy kedykoľvek ukončiť svoju púť. Turistický okruh má totiž jednu výhodu, ak sa rozhodnete skončiť skôr, z rôznych dôvodov, vždy to máte bližšie domov ako pri priamočiarom prechode.  Celý okruh na mapy.cz. Voľba smeru je na každom, podľa uváženia. Môj záznam cesty nájdete v tomto linku.

Ešte pred tým, ako popíšem trasu ktorú som absolvoval ja, s cieľom v Rudne nad Hronom, uvediem aj možnosť alternatívneho cieľa v Novej Bani, ktorý má necelých 37km.

Alternatívna trasa okruhu s možnosťou cieľa v Novej Bani. V podstate sa bude líšiť iba záver trasy od Šarvízu. Odtiaľ pokračujete po modrej trase. Vrelo odporúčam odbočiť na žltú trasu (NCH Zvonička) a pozrieť sa na Rozhľadňu Háj (je to asi 3km). Ak vám to vychádza na záver dňa, ideálne na vychutnanie si západu slnka, ktorý je tu krásny. Je to totiž západná strana.

 

Z Rozhľadne Háj pokračujete po Náučnom chodníku Zvonička, kde sa znovu napojíte na modrú trasu, tá vás už zavedie, asi po 3,5km do centra mesta Nová Baňa cez Pútnické miesto Kohútovo. Z mesta sa viete dostať pohodlne autobusom, prípadne vlakom,  do Rudna nad Hronom, kde sa trasa začína.

 

Je obrovské množstvo možností plánovania si trás, krížom krážom. Ak by bola pre niekoho táto trasa pridhlhá, vždy sa to dá vymyslieť podľa preferencií, no a kedže ma baví objavovať nové cesty, trasy, možnosti a miesta, kľudne mi napíšte, rád s tým pomôžem 🙂 .

 

Vyrážam na celodenný okruh 

Je piatok, 8.mája 2020. Na trasu vyrážam 6:00. Zbožnujem skoré rána. To ticho, pokoj a zobúdzanie sa prírody. Kedže bývam v Rudne nad Hronom, kúsok od napojenia sa na červenú značku Rudnej magistrály, je to môj štartovací bod. Prechádzam lúkou Hrádok a pod nohami mi šuchoce zamrznutá tráva po májovom prízemnom mraze. V tejto časti lesa smerom na Sedlo na Plese idete do mierneho kopca. Vždy keď tadiaľto idem skoro ráno, stretnem buď múflóny, alebo srnky. Ani tentokrát to nebolo inak.

Po necelých dvoch hodinách prichádzam na lúku pri Uhliskách. Krajšie ihrisko ako majú tu, som ešte nevidel 😀 . Čochvíľa sa budem napájať na modrú trasu na rázcestí značky Sedlo Lachtriská. Tu vyzdvihnem a upozorním na 2 možnosti trasy napojenia sa na modrú, ísť priamo cez lúku, alebo okolo ohrady, kde je značená modrá. Buďte všímavý a zvolte si cestu podľa uváženia. Ja som sa rozhodol ísť okolo ohrady, nakoľko tou druhou cestou som už išiel v minulosti. Nie je to takmer žiadna zachádzka. Ohrada je označená, že je pod prúdom. Radšej nechytajte, aj keď ja som sa omylom už dva krát dotkol a nebola, asi som mal šťastie 🙂 .

Po napojení na modrú značku začína klesanie. Táto dolina je považovaná za studenšiu, kde je menej slnka, no o to viac vody. Po ceste stretnete studničku Suchá Voznica, ktorá bola zrekonštruovaná v roku 2018. Následne sa ocitnete na asfaltovej ceste pri rázcestí Horáreň Slavkov, tu odporúčam krátku prestávku a porozhľiadnutie sa. V minulosti sa tu natáčala scéna v jednom z vojnových filmov, viac o tom v článku tu. Bývalá hájovňa patrila lesom SR, avšak v roku 2016 bola zbúraná, čo vyvolalo vlnu kritiky zo strany občanov Voznice, aj širšieho okolia. Ak vás to tiež zaujíma, pridávam link na článok tu. Toto miesto robí výnimočným najmä magický Sekvojovec mamutí, ktorý tu bol vyhlásený za chránený strom v roku 1996. S jeho vekom cez 90rokov, výškou 30m a obvodom kmeňa 430cm sa nádherne vyníma na tomto veľmi peknom mieste.

 

Po oddychu a občerstvení sa vraciam kúsok naspäť, kde po modrej značke pokračujem na rázcestie Havránková lúka, tam moja cesta pokračuje na červenú značku. Priznám sa, že touto trasou som ešte nešiel a preto sa ešte o to viac koncentrujem na cestu a okolie. Po prejdení niekoľko metrov vstupujem do pásma Prírodná rezervácia Kojatín. Znovu a opakovane si uvedomujem dôležitosť a význam Prírodných rezervácií a Pralesov. Už po pár metroch je vidieť, aký je rozdiel v lese, kde človek zasahuje ťažbou a kde mu to umožnené nie je.

Viete čo je na prírodných rezerváciách a chránených pralesoch najkrajšie?

Cítite úplne inú vôňu, ako v lesoch, ktoré nie sú chránené. Vidíte niekoľko druhov nových rastlín, počujete nové zvuky štebotajúcich vtákov. Vidíte veľa popadaných stromov, ktoré sú v štádiu rozkladu niekoľko desiatok rokov.

Les je tmavší, hustejší, zver a všetky živočíchy sa tu cítia o čosi viac doma. Tu, v pralese, my prekračujeme spadnuté stromy, nie naopak, že ak nám prekáža strom odstránime ho z cesty, častokrát kvôli hlúpym požiadavkám a vlastným nezmyselným potrebám. Tu príroda „odstráni“ a presmeruje z cesty nás…

Po niekoľko metroch stúpania sa ocitám na vrchole Prírodnej rezervácie Kojatín. Veľmi pekné výhľady z úplne opačnej strany na Drastvicu a Veľký Žiar a širšie okolie. Krajšie miesto na desiatu tu už nenájdem a preto je čas jesť. Ovčí syr z Ovčej farmy Bukovina, slaninka, domáci kváskový rožok a chlebík od sestry, banán a oriešky a power choco 70% z Powerlogy. Po chvíli stretávam vôbec prvých ľudí, partiu, čo sa vybrala smer Voznica – Banská Štiavnica a neskôr dvoch chlapov, ktorí idú z Pukanca do Žarnovice. Začneme debatu, očividne si rozumieme, potvrdzujeme to slovenským prípitkom, borovičkou 😀 . Keďže máme spoločnú cestu po Žarnovicu, ideme tento úsek spolu.

Okolo obeda prichádzame do Voznice. Ak sa budete držať červenej trasy, zavedie vás na asfaltovú cestu, kde je studnička Muniloch. My sme sa rozhodli ísť skratkou cez lúku a napájame sa na asfaltovú cestu o čosi ďalej, bližšie k Žarnovici. Asfalt nemám rád.

Po obohacujúcich debatách sa tu s chlapmi lúčim, nakoľko ich cesta sa tu končí. Pokračujem smerom na Žarnovickú kalváriu, no ešte pred tým som dostal chuť na chladené pivo, preto sa zastavujem na benzínke a jedno si vychutnám.  Tu sa z červenej napájam na modrú trasu – okruh, jeho koniec a posledná etapa predo mnou.

Jemné stúpanie v celkom teplom májovom dni mi ochladí lesík, kde ako na zavolanie zazriem ďalšiu studničku, studnička pod Ihanovom. Po pive smedí a tak dopĺňam tekutiny. Prichádza trošku unáva, ale viem, že to je len dočasné, takže sa tým vôbec nezaoberám a pokračujem ďalej.

Prechádzam cez lúku. Moja obľuba chôdze na boso sa už pre mňa stáva rutinou, odporúčam najmä na lúkach, neskutočne tým uľavíte nohám a pomasírujete si akupresúrne body na nohách.  Prichádzam do časti lesa, kde sa odkrývajú pekné výhľady spod vrchu Drienčie na Horné Hámre a Kostivrch a ďalej z vrchu Johan až na Malú a Veľkú Lehotu a okolité Šťále Novej Bane.

No a aby moje nohy, telo a najmä kĺby fungovali na dlhších túrach a prechodoch čo najlepšie, už niekoľko mesiacov na dennej báze papám kolagén od Powerlogy, ktorý vrelo odporúčam vyskúšať!

Powerlogy banner

 

Blížim sa na Šarvíz. Tu prichádza už len klesanie. Aby som rozprúdil trošku krv v žilách a prebral sa po krátkom odpočinku, jemne si pobehnem, robím to často, jednak vás to prekrví, preberie a zároveň vám zostane viac času na oddych, alebo následnú regeneráciu. Pri chate Šarvíz stretávam pár cyklistov a bežcov. Kto by si tu chcel spraviť zachádzku, môže sa ísť pozrieť na Zbojnícke studničky. Nachádzajú sa tu 4. Tá s názvom Zbojnícka, je kúsok od chaty Šarvíz.

Toto miesto poznám veľmi dôverne a preto sa tu už nezastavujem, pokračujem v ďalšom klesaní, už po asfaltovej ceste. Je niečo po 15tej a ja premýšľam, čo mi dnešný výlet, okruh a turistika dala. Stručne, znovu o čosi prehĺbila môj vzťah k prírode a všetkému, živému, čo sa v nej nachádza.

Moja posledná zastávka je na novo-zrekonštruovanom prameni/studničke Mokriaň Potok, kde sa napijem čerstvej, tej najlepšej, živej vody! Pozn. Na rekonštrukcii sa podieľalo niekoľko občanov Rudna nad Hronom, vrátane môjho tatina, ktorý urobil zároveň aj samotnú finálnu kamennú formu z kameňa ryolit. Som na neho nesmierne hrdý!

Priatelia, neváhajte a chodťe do prírody vždy, keď vám to umožní zdravie. Nič iné k tomu v skutočnosti nepotrebujete 🙂 . Vráti sa vám to mnohonásobne. Či už na zdraví, tak aj na pohode a mnohom inom… 

Zrejme ste si všimli, že som v článku často spomínal pramene a studničky. To, aké sú naozaj významné, dôležité, no bohužiaľ často aj veľmi podceňované a nie len to, bude mojou ďalšou tému v pripravovanom článku, kde pôjdem naozaj do „hĺbky“. Tam je totiž voda najkvalitnejšia 🙂 .

Pýtajte sa na čokoľvek, majte sa krásne…

Kam ideme? Vždy domov…