Ovocné stromy, zachráňme spolu staré odrody

Ovocné stromy a staré odrody sú odolnejšie, voňavejšie a chutnejšie. V tomto článku sa dozviete, prečo by sme ich mali zachraňovať a sadiť.

 

Pri upratovaní vecí som našiel mesačník Notabene z roku 2018, s témou ZEM. V ňom som si prečítal dva po sebe idúce články o zaujímavých ľuďoch, ktorí sa venujú aj ETNOBIOLÓGII. Aj mne najprv neznámy, nový pojem. Rozoberiem ho tu neskôr.

Renesancia historických odrôd

Nedá sa presne určiť koľko odrôd je historicky zachovaných a ktoré už neexistujú. Tí, ktorí sa tomu venujú hovoria o stovkách. Momentálne nie je až také dôležité koľko ich zostalo, ale koľko ich prežije. Prečo by nás to malo zaujímať?

Prírode blízke sady zbližujú ľudí a vytvárajú komunitný priestor.

• Odolnosť – moderné šlachtené odrody pestované v monokultúrnych sadoch sú intenzívne striekané. Vyzerajú pekne a vyhovejú šablóne veľkoreťazcov. Čo sa však týka odolnosti, chuti, vitamínov, starým odrodám sa nevyrovnajú. Najmä dnes, keď klimatické zmeny sa dejú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
• Chuť a vôňa – čo z toho, ak bude ovocie dobre vyzerať, bez chybičky, keď vonia a chutí mizerne? Áno, viem, že žijeme v dobe kde akosi kvitne povrch a vizuál. No som rád, mnoho ľudí vrátane mňa, si radšej vyberie chrastavé, menšie, ale o to chutnejšie a voňavejšie jabĺčko, či hrušku. Čo vy? 🙂 .
• Rôznorodosť – niet väčšej rôznorodosti pokiaľ nechávame prioritne všetko na prírodu. Samozrejme občasné zásahy, ako ošetrenie bylinkovými postrekmi, kultivácia, atď. sú dôležité a podstatné. Pretože verme či nie, aj stromy cítia, či je v ich blízkosti človek. Práve také stromy, ku ktorým sme jemní a citliví a nechceme z nich „vydojiť“ čo to ide nám, poskytnú tú najvyššiu formu rôznorodosti.

Kto raz ochutnal staré odrody sliviek, jabĺk, hrušiek, tie moderné ho pravdepodobne neuspokoja 🙂 .

Ľudia, ktorí sa od srdca rozumejú

Prvý z článkov, ktoré som v Notabene čítal bol rozhovor s Ľudovítom Vaššom, ktorý spolu s ďalšími založili už dávnejšie OZ Pangea, ktoré sa venuje nie len záchrane starých odrôd, ale aj ich šíreniu, ochrane, starostlivosti a aj predaju. Založili si aj vzdelávacie centrum a ich záujmovou oblasťou je najmä oblasť Bielych Karpát.

 

Neskôr sa záujem zvyšoval a pridali sa ďalší ľudia. Založili si združenie sadárov a malé poľnohospodárske družstvo, ktoré nazvali Ovocný strom. Maximálne úsilie zachraňovať, pestovať a šíriť staré odrody ovocných stromov.

Založili tu aj vzdelávacie a výskumné centrum s prírodnou záhradou, usporadúvajú wokrshopy, kurzy, pracovné aj vzdelávacie víkendovky a exkurzie, na ktorých sa o dávno zabudnutých, ale stále existujúcich pokladoch našej krajiny môžete dozvedieť oveľa viac. A nie len to, môžete zistiť, že ich pestovanie nemusí byť až také náročné, ako sa na prvý pohľad zdá.

Staré odrody sú aj veľmi dobrým pripomenutím, ako dnes zabúdame na kvalitné veci. Mnoho z nás je nekritických, nevšímavých príliš konzumných.

No a čo je to teda tá etnobiológia a pomológia?

Tak trošku jazykového odborného okienka.

Etnobiológia je náuka o vzťahu ľudských kultúr a etník k živým organizmom v prostredí im vlastným. Nejedná sa teda o etnoekológiu, ktorá sa zaoberá štúdiom vzťahu domorodých obyvateľov k životnému prostrediu a ich chápaniu ekologických vzťahov. Ide o novšiu vedu, (vznik na začiatku 20. storočia). Delí sa na rad subodborov. Je to vlastne zloženina etnológie a biológie.

Pomológia je špecializovaným odvetvím botaniky, ktoré sa zaoberá popisom a štúdiom odrôd ovocia. Pomológovia sa zaoberajú ako kvalitatívnymi vlastnosťami plodov danej odrody, tak vlastnosťami odrôd, ktoré sú dôležité z pestovateľského hľadiska.

Cestou je spolupráca a vášeň

Staré odrody jabĺk sú odolnejšie

Ďalším z ľudí, ktorým to nie je jedno je Bruno Jakubec z fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene. Spolu z OZ Živica spolupracujú na projekte SadOVO. Za čas, odkedy sa tak deje vytvorili tento fantastický ATLAS STARÝCH ODRôD . VEĽKÁ VĎAKA 🙂 .

Na tomto úžasnom atlase starých odrôd pracovalo niekoľko ľudí. Je v ňom zdokumentovaných a popísaných 50 odrôd jabĺk a 50 hrušiek.

Na Slovensku nájdeme ešte staršie odrody, ktoré nemajú ani popis. Nachádzajú sa už len na kopaniciach a lazoch, v starých sadoch. Nemajú pomenovanie a nenájdeme ich v knihách ani vedeckých prácach. Rastú v starých záhradách a ide o lokálne alebo krajové odrody.

Že sú staré sorty „IN“ sa dozviete aj v tejto pekne spracovanej metodickej príručke. Staré a krajové odrody jabloní a hrušiek.

Moja srdcovka je starý ovocný sad nad rodnou dedinou Rudno nad Hronom – Husárovo. Chodím sa tam počas každého ročného obdobia rád a často prechádzať. Počas jesene si tu občas pozbieram čo zostane. 

PS: to prvé jabĺčko je Ananásová reneta a je to jedno z mojich TOP obľúbených. Je to veľmi stará odroda. Nie každý rok je úroda. Rok 2022 priniesol úžasnú úrodu, naopak 2023 takmer žiadnu.

Ľudia kupujú čo je ponúkane vo veľkom, ALE

Uvedomujem si, že teraz nie je hneď reálne, aby všetci, ktorí si nakupujú jablká, alebo iné druhy ovocia mali k dispozícii také, ktoré sú pestované viac v súlade s prírodou. Také, ktoré v sebe nesú koreň svojich predchodcov zo starších odrôd. No prajem si, aby tí, ktorých to pritiahne a zaujíma išli tomu oproti. Pretože to tu existuje a my si to môžeme umožniť, ak budeme skutočne chcieť 😉 .

Rozmanitosť žiaľ ustupuje efektivite, napriek tomu:

Máme tu možnosti navštíviť sady a ľudí, ktorí tým žijú. Zažiť to prostredie, ktoré vytvorili. Odovzdávajú informácie, učia ľudí, šíria osvetu. Viete si to na tom mieste zažiť, ochutnať. Kúpiť si nejakú odrodu.

Akosi som už písal, založili aj vzdelávacie a výskumné centrá s prírodnou záhradou, wokrshopy, kurzy, pracovné aj vzdelávacie víkendovky a exkurzie, na ktorých sa o dávno zabudnutých, ale stále existujúcich pokladoch našej krajiny môžete dozvedieť oveľa viac. A nie len to, môžete zistiť, že ich pestovanie nemusí byť až také náročné, ako sa na prvý pohľad zdá.

Takéto miesta sa chystáme tento rok navštíviť aj my. Tým by som vás chcel povzbudiť, že ak vás to tiež zaujíma, nie je na čo čakať.

Niekoľko ZAUJÍMAVOSTÍ

• Existuje odroda hrušky, ktorá chutí trošku ako nugát.
• Existujú odrody, kde cítite tropické druhy odrôd.
• Za staré odrody ovocia sa považujú odrody, ktoré vznikli cca predrokom 1950, keď sa ešte nevyužívali moderné šľachtiteľské postupy.
• Najstaršie stromy hrušiek na Slovensku máme v Novej Bošácej a v Bolerázi
• 21. október, je od roku 1991 medzinárodným dňom jabĺk a aj starých odrôd

• Hruška maškrtka sa považovala 30 rokov za vyhynutú. Posledný strom bol nájdený u staršieho pána v Bielych Karpatoch. Už nie je posledný.
• Našimi starými odrodami sú napríklad Hontianska končiarka alebo Solivarské ušľachtilé.
• v Moravskom Lieskovom máme sad, kde je najväčšia rôznorodosť druhov marhuľ v Strednej Európe.
• Staré odrody majú dlhú životnosť.
• Vedeli ste, že intenzívne pestované jablká a hrozno obsahujú najviac chémie zo všetkého ovocia? Pritom jablko by malo byť symbolom zdravia, lebo prirodzene obsahuje také spektrum zdravých látok, že sa mu žiadne iné ovocie nevyrovná.

Spomenul som len zlomok zaujímavostí, ktoré prináša táto téma.

Aká je najlepšia a najchutnejšia odroda? Tá, ktorá práve dozrieva 🙂 .

Kontinuita vedomostí a čo ďalej?

Nie len pestovanie a zachraňovanie. To nebude stačiť. Vzdelávanie a spájanie, časť cesty, ktorá je potrebná. Naši dedkovia a babky nie vždy stihli odovzdať tieto vedomostné poklady. Ak aj chceli, niekedy nemali komu, alebo nebol záujem. Ľudo Vašš spomína, že by chcel založiť školu ekologického poľnohospodárstva, kde sa chce primárne venovať tejto téme. No nebolo by to geniálne?

Staré odrody by sa mali znovu nachádzať na tržniciach. Záujem by stúpal, pretože zrejme väčšina ľudí, ktorí by ochutnali nejaké staré odrody by sa za nimi vracali. Vznikalo by viac možností a priestoru na podporu lokálnosti. Prospelo by to však nie len ľuďom, no aj prírode.

Ovocný sad je veľmi členitý a pokosiť ho by si žiadalo nadľudské úsilie. Porast pod stromami spásajú ovečky a čudovali by ste sa, ako pritom selektujú, čo nechajú a čo nie. Obchádzajú šalviu, zánoväť, materinu dúšku, bodliaky, to sú všetko nektarodarné rastliny pre vzácne motýle a hmyz, ktorý opeľuje stromy.

Poletujú tu osičky, divé včely i dravý hmyz, ktorý pojedá škodcov, nepotrebujeme preto žiadnu chémiu, je tu zachovaný prirodzený systém a symbióza stromov a živočíchov. Ovce nám k tomu všetkému hnoja pôdu prirodzeným hnojivom a prispievajú k ekologickému pestovaniu ovocia.

Týmito slovami, ktoré povedal Ľudo Vašš by som článok uzavrel s otvorenosťou nás všetkých ku takýmto témam a prírode. Už len dodám na záver.

Nech sa deje to, čo si prajeme a k čomu máme vášeň. Nech to prospieva nie len nám ľuďom, ale všetkému živému okolo nás. Pretože bez toho nebudeme ani my živými.

Použité pomocné zdroje: wikipedia, ovocnystrom.sk, skola.permakultura.sk, sadovo.sk, OZ Živica, internety…

Ak sa vám tento, alebo aj moje iné články, či témy páčia a dávajú vám zmysel, prihláste sa na odber. Ďakujem a budem sa tešiť aj na prípadnú diskusiu a konštruktívnu výmenu poznatkov a názorov.

Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Leave this field empty if you're human: