Cestovanie – v niekom, vzbudzuje dobrodružstvo, zážitky, spoznávanie iných kultúr a krajín, útek z reality a vyčistenie si hlavy od problémov, fotenie sa a chválenie sa, tým kde sme boli, aby sme vyzerali viac cool ako iní, prípadne nám chýba ocenenie a tak si to niekde kompenzujeme, mohol by som tu vymenovať x ďalších príkladov. Pred tým ako poviem, čo znamená pre mňa, chcem napísať, že či už je dôvod taký,  alebo, onaký podstatné je, že cestujete. Ten najhorší je, nikdy nespoznať niečo iné, ako už poznáte. 

Cestujem, pretože ma to obohacuje v spoznaní samého seba na úplne inej úrovni, ktorú môžem aplikovať do osobného a pracovného života, zlepšovať medziľudské vzťahy a byť chápavejším človekom.

Začnem však na začiatku: Doslova som musel mať vždy „istotu“, že všetko je vopred vybavené, nalinajkované a že to musí byť proste „super“. Upínať sa na tieto body je síce fajn, avšak realita je v skutočnosti často krát iná, ako sú naše očakávania, pokiaľ si ich nastavíme privysoko a to robíme veľmi často! 

Čo mi cestovanie prinieslo a prináša?

V prvom rade SLOBODU!

Postupom času som prišiel na to, že s niektorými  „limitmi“ ide hýbať, vau, fakt ide a vtedy to začalo. To, čo som považoval za ťažké, čoho som sa bál, bolo nekomfortné, alebo nebolo podľa mojich „predstáv“, zrazu po situáciách ktoré sa proste dejú, bolo možné urobiť inak a s mega dobrým pocitom na konci

Cieľ je iba vznešené označenie pre úplne obyčajný koniec.

LADISLAV ZIBURA

Nebudem tu popisovať čo konkrétne to bolo, pretože to budem opisovať vo svojich itinerároch a blogoch  z ciest. Kde chcem ľuďom, obyčajným ľuďom ako som aj ja, ukázať, že sa dá cestovať za primerané ceny, niekedy dokonca zadarmo, že ľudia tam vonku, v iných krajinách vedia byť rovnako pohostinní, ako sú aj tu, nesúdiac podľa náboženstva, viery a rasy, že sa netreba báť ísť niekam, kde nám to média vmasírovali ako „nebezpečné“.

Áno strach som mal, mám a aj vždy budem mať, no pokiaľ ho máte pod kontrolou vy a nie on vás, ste OK – stačí si overiť informácie priamo v krajine od domácich, od nich máte totiž podstatne vyššiu pravdepodobnosť relevantných a autentických informácií, ako z médii, ktoré vedia vytrhávať veci z  kontextu, porovnávajúco silno ako zubár hlboko zakorenenú stoličku.

Zážitky vám nezoberie nikto a zostávajú, materiálne veci rýchlo pominú a často sa menia…

Ďalší dôvod pre cestovanie je veľmi prostý

Predstavte si, že žijete 10 rokov na jednom mieste, v jednom regióne, v jednom štáte, vidíte stále takmer to isté, stretávate zväčša tých istých ľudí, sem tam nových, ktorých náhodne stretnete, iné krajiny, kontinenty, prírodu vidíte maximálne z televízie alebo novín, kde často krát ukážu len malý zlomok toho, ako to v skutočnosti je, v horšom prípade vám ukážu, čo chcú aby ste videli a uverili. Čo to vo vás evokuje? Popremýšľajte…

Teraz si predstavte, že vás po 10 rokoch niekto vytiahne cestovať, stačí krátka cesta, možno pár dňová, zrazu vidíte inú kultúru, inú rasu, iný typ krajiny, prírody, architektúry …. ako budete reagovať?

Rôzne vnímanie

Sú ľudia, ktorí budú tvrdiť, že tí ostatní nie sú normálni, pretože normálne je len to, kde žijem ja, čo robím ja. Prečo? Pretože žili v pomyselnej klietke a spoznať niečo nové a vidieť, že existujú aj iné kultúry je pre nich šok a niečo nenormálne?

Bohužiaľ aj z tohto vzniká nenávisť voči iným rasám, náboženstvám, alebo proste len krajinám. Diskriminácia, utopické predstavy, aké sú iné kultúry nebezpečné a áno sú aj také, nie všade je bezpečne. Potom sú takí, ktorých to nadchne a príde im istý pocit uvedomenia, čo všetko tam vonku je a možno sa budú pýtať samych seba, ako je možné, že sme mali tak jednostranný názor? Aj tu môže byť do iste miery odpoveďou – cestovanie.

Lifebalance. Vpred za dobrodružstvom

Cestovanie a dobrodružstvo

Ako som objavil v sebe vášeň pre to, čo ma napĺňa?

Jednoducho. Teda až také jednoduché to navonok nebolo. Začal som proste len pozorovať, čo ma baví, napĺňa a robí mi radosť, nie len takú dočasnú, mám na myslí skutočnú vášeň, ktorá ide zvnútra, kompas, ktorý síce niekedy zblbne, ale aj tak ma bude smerovať tam,kam by ma hlava a racionálne zmýšlanie nikdy nenasmerovali. Tým racionálne zmýšlanie nedehonestujem, ono má veľmi veľa pozitív a je fakt dôležité, mať ho a vedieť ho používať. V istých situáciách môže dokonca zachraňovať životy 🙂 .

Práca s myslením, pochopením, fyzické výzvy, jedlo a jeho vplyv na psychiku aj fyzický výkon, všetko sa mi začalo spájať ešte viac, keď som objavil čaro cestovania a spoznávania.

V každej etape života mi prichádzajú noví ľudia, poznatky, skúsenosti, zlyhania, úspechy a tým sa vytvárajú, menia a zanikajú názory.

Vo všeobecnosti máme tendenciu radi ignorovať intuíciu, alebo podľa môjho slovníka vnútorný kompas a svoje vlastné pocity, čo nám niekedy hovoria nepovažujeme za dôležité. No počúvanie toho, čo nám hovoria iní , v tomto sme niekedy majstri. Tým nechcem povedať, aby sme nikdy nepočúvali iných, len sa naučme viac počúvať seba a rozlišovať. 

Zdieľanie je nádherné. Inšpirovanie minimálne tak isto. Je to obojstranne naplňujúce, no koniec koncov, veľa ľudí má rado fakty a ako to v praxi funguje, aby to mohli skúsiť aplikovať na seba.

S cestovaním som na začiatku a možno „dobieham“, niečo zameškané, no už teraz viem, že to rozhodnutie začať a ísť bolo vo výsledku to najlepšie , ktoré som urobil.

Nie všetci, ktorí sa túlajú, sú stratení 🙂 

Dôležité povedať na záver:  

Cestovanie a spoznávanie je dobrodružstvo, je to jeden zo spôsobov, ako lepšie pochopiť, kto sme, ale len do tej miery, pokiaľ sa to nepremení na útek z reality a pred samým sebou.