Pre milovníkov prírody, turistiky a čerstvého vzduchu som sa rozhodol spracovať článok, kde rozpíšem turistický okruh okolo Rudna nad Hronom, ktorý som nedávno prešiel.

Tento turistický okruh je menej, až stredne náročný, má 24,2km a dá sa prejsť v pohodovom tempe s prestávkami, za zhruba necelých 9 hodín. Závisí samozrejme od zvoleného tempa a preferencií :), väčšina to zvládne za podstatne kratší čas, kedže čas meraný a uvádzaný vo všetých mapách vrátane mapy.cz a aj na označených tabuliach je počítaný na naozaj pomalé tempo. Kto si to chce viac vychutnať, aj s viac prestávkami, vyhradte si kľudne aj 12 hodín. Celý okruh na mapy.cz. Kto chce, môže ho ísť aj v opačnom smere.

Pred tým, ako začnem popisovať túto cestu uvediem, že som išiel svojou, jemne upravenou verziou okruhu,. Moja verzia okruhu zaznačená cez mapy.cz. (Nakoľko mi došla baterka, posledné necelé 4km v zázname chýbajú). Zároveň som zistil, že môj 5ročný mobil a jeho GPS schopnosť nejako prestáva slúžiť korektne, takže prejdené km, čas a rýchlosť nie sú úplne presné.

Ranný budík 5:20, vyrážam 6:00. Moja zásada znie, keď do prírody na turistiku, tak vyrážať čo najskôr. Dôvodov je viac, spomeniem tie základné. Atmosféra prebúdzania sa prírody a zvierat, ktoré sú ráno najaktívnejšie, menšie riziko nepredvídateľného počasia, stretnete podstatne menej ľudí, stihnete viac kým sa zotmie.

Moja trasa začína od domu z doliny (hornej časti Rudna nad Hronom), smer chata Filipka, vedie tam asfaltovaá cesta. Zvolil som si lesnú cestu ponad ňu, kde som postretával množstvo vysokej zveri a najmä dva krásne jelene. Od chaty Filipka idem priamo hore lesnou cestou, ktorá sa napája už na oficiálne značenú zelenú značku. Tí, ktorí budete chcieť ísť klasický okruh so začiatkom od Obecného úradu a pôjdete cez vrch Chlm, môžete si zvoliť malú odbočku na Bielu skalu, zaberie to zhruba tak hodinu navyše aj s užitím si atmosféry. Výhlady stoja za to!

Po napojení sa na zelenú značku pokračujem na rázcestie Slosberg, kde končí žltá značka chodníka smerom z obce Brehy. Chvíľu idem po asfaltovej ceste, kde znova vidím srnky, ako prebiehajú cez cestu. Nikde nikoho, autá žiadne, iba ja a zver. Asi po 3km sa dostávam na rázcestie, kde sa križuje zelená značka s modrou. Tu sa budem napájať na modrú značku smerom k obeci Uhliská. Komu sa chce, može zaskočiť na opačnú stranu modrou značkou na Tatiar, je to cca 20min+20min späť. Ja som tam nebol, mám to v pláne niekedy inokedy s pokračovaním ďalej.

Po malom zahryznutí v podobe snacku z orieškov, vynikajúcej čokolády a mandlového krému od Powerlogy, ktoré určite odporúčam ochutnať (mňa vždy niečo od nich sprevádza, najmä na dlhé trasy), pokračujem teda po modrej značke popod vrch Veľký Veterník na rázcestie. Táto časť cesty je naozaj prekrásna, idete cez ihličnatý, tuším smrekový les, ktorý neskutočne vonia. Uvedomujem si jednu vec, som príliš potichu a keďže sa stále učím viac spoznávať prírodu a jej hierarchiu, dávam o sebe vedieť občasným pískaním si, prípadne spievaním.

Pre niekoho to môže znieť divne, avšak, je dôležité o sebe dať vedieť, že ste prišli na návštevu, možno aj do veľkého okruhu domova medveďa alebo diviakov. Týmto vyšlete akýsi signál, že ste tu, a medveď nemá dôvod ísť vás privítať. Zrejme drvivá väčšina z nás, to uzná za dobrý nápad 🙂 . Dôležitý fakt, ktorý vždy pripomínam nielen sebe: My sme v prírode návštevnící a nepatrí nám, správajme sa podľa toho. Ľudia sa ale často chovajú majetnícky a nezodpovedne aj k prírode a jej súčastí.

Prichádzam na Sedlo Súdenica, kde sú pekné lúky a pastviny. Niekoľko árov obklopených elektrickými plotmi, kde sa chovajú kravy naozaj tým pôvodným spôsobom, čo veľmi oceňujem. Nachádzam sa už v podstate na okraji dediny Uhliská, cez ktorú smerujem na Sedlo Lachtriská, kde sa budem napájať na červenú značku.

V dedine si všímam tak, ako aj domácich, aj chatárov a ich spolunažívanie. Mnohé spôsoby života, ako pred desiatkami rokov tu stále existujú, k čomu ja inklinujem ako tradične hodnotový typ človeka (nie, že by som nemal rád inovácie), no sú isté veci, ktoré sme zatiaľ lepšie nevymysleli a nemali by vymiznúť nikdy 🙂 .

Po prechode cez dedinu sa dostávam po dlhšom stúpaní na Sedlo Lachtriská, ktoré ja najvyššie položené zo všetkých, cez ktoré na okruhu pôjdete (698m). Nádherné pastviny a lúky s pekným výľadom na časť obce Hodruša Hámre. Tu sa napojte na červenú značku v smere Rudno nad Hronom, respektíve Sedlo na Plese, (uvádza sa tam 600m, čo ale nie je pravda, je to o čosi ďalej). Dá sa ísť cez otvorený elektrický plot, alebo ako píšu na tabuli, trasa je odklonená okolo elektrického plota.

Zvolil som si svoju vlastnú cestu a na červenú som sa napojil neskôr, chcel som totiž vystúpiť na neoznačený vrch vo výške 750m. Neoľutoval som, nakoľko tam je schovaná skala s pekným výhladom na dolinu mojej rodnej dedinky. Pri zostupe stretávam malého diviaka a obzerám sa, či tam niekde nemá starú, nakoľko vtedy vedia prejaviť svoj ochranársky pud, ako prirodzene každý rodič.

 

Fotka zo sklaly nad Uhliskami 10x zoom optika Levenhuk D500

 

Zostupujem z neoznačeného vrchu, kde zisťujem, že v prírode sa mám stále čo učiť. Najmä orientácia v hustom lese je naozaj zradná. Zišiel som príliš nízko a na červenú si to poctivo znovu vyšlapem niekoľko výškových metrov. Prijímam to ako fakt a s pokorou kráčam hore. Iba taká vsuvka, ja mám radšej výstupy hore ako zostupy dolu, ako to máte vy? 🙂 . Po opätovnom napojení na červenú idem popod, Veľký Žiar  a Drastvica. Sú to dva najvyššie vrchy v našom okolí.

Na ani jeden z nich oficiálne už nevedie turistický chodník, no vyjsť hore zvládne priemerne zdatný turista. Na kopci Drastvica vás bude čakať milé prekvapenie, ktoré tam vymysleli moji spoluobčania 🙂 . Mobil sa pomaly vybíja a tým pádom volím ukončenie zaznamenávania stopára (funkcia v mapy.cz) pri Sedle na Plese. Sedlo na Plese je taká zvláštnosť, pretože, síce je zaznačené v mapách, avšak vôbec nikde fyzicky nie je žiadny smerovník ani tabuľa, navyše mám pocit, že je zaznačené na úplne zvláštnom mieste.

Po cca 2km klesaní sa dostávam na lúku Hrádok, od ktorej je to kúsok na asfaltovú cestu  v obci Rudno nad Hronom. Som doma. Do pozornosti dám ešte tip z môjho predchádzajúceho článku o odpočinkových lavičkách, kde si môžete vychutnať pekné výhľady na vrch Chlm, kde v podstate okruh začína. V článku je popísané kde sa lavička nachádza, je to hneď tá prvá – odpočinková lavička Hrádok.

Na turistických okruhoch sa mi vždy páči, že si viete pozrieť niektoré miesta z rôznych uhlov a perspektív. To zosilňuje pocit, že nič živé nie je jednotvárne a že dokážete byť na tak od seba pomyselne vzdialených miestach v tak krátkom čase. Moja taká pararela je to aj so životom a s ľuďmi. Preto sa tento pohľad snažím aplikovať aj vo svojom živote a vzťahoch s ľudmi. 

„Nechoď vždy len po vychodených cestách, lebo vedú len tam, kde už boli iní.“

Ešte radšej ako budete čítať tento článok budem, ak niekam vyrazíte a budete tráviť čas vonku v prírode a spoznávať krásy Slovenska. Benefitov to má mnoho. Je jedno kde to bude, len nech to nie je medzi 4 stenami…