Vyhynutie živočíšnych druhov, kam smerujeme? Časť druhá

Dnes hrozí mnoho druhom zvierat vyhynutie. Ddôvodom nie je iba klimatická zmena a ničenie habitatu. Rovnako devastujúce sú aj dopady cez spotrebiteľský dopyt po „lacnom mäse“.

 

2.Časť – Tam, kde žili divočiny

História nám ukazuje, že považovať bežné živočíšne druhy za samozrejmosť je obrovská chyba

V 19 storočí sa na prírodu pozeralo ako na zdroj nekonečnej hojnosti. Na neskrotenú divočinu, ktorú je potrebné ovládnuť a mať pod kontrolou. Divoké zvieratá sa stali terčom zabíjania nie len pre potravu ľudí, ale časom najmä pre zábavu, šport a fascinácie. Tie, ktoré sa nepostrieľali, sa zatvárali do ZOO.

Dnes sa toho mnoho zmenilo, no zároveň aj nezmenilo. Veda, výskum a technológie, ktoré dopomohli k drancovaniu, ničeniu a zabíjaniu nám paradoxne nastavujú zrkadlo a  ukazujú nie len tú desivú stránku, no aj tú peknú. Spoznávame chovanie a fungovanie prírody v podstate nanovo. Najmä pohľadom a pozorovaním zmien na našu krásnu planétu z vesmíru, alebo naopak, cez mikroskopické vnímanie sveta mikroorganizmov.

Nebudem sa snažiť o písanie ilúzií prepojenie človeka s prírodou, ako to bývalo v dávnych časoch,  to už je už preč, (až na výnimky v niektorých izolovaných miestach a kmeňoch).  Vieme sa však k tomu znovu aspoň v malej miere postupne a pomaly navracať?! Som si istý, že v určitej miere áno 🙂 .

Za posledných 200 rokov sme však dokázali narušiť krehké fungovanie prírody. Dnes sa stávame, alebo realistickejšie napísané mali by sme sa stať uvedomenejšími. Bude to stačiť? Prečo sa pýtam? Preto že nás je takmer 8 x viac ako v roku 1800, keď sa populácia odhadovala na cca 1 miliardu. Zákonite platí, čím viac ľudí, tým vyššie riziko a záťaž pre planétu.

Týka sa to všetkých. Aj tých, ktorí ignorujú a popierajú.

Nemusíte byť milovníkom prírody a všetkého živého v nej, nemusíte ju chrániť, nemusíte prispievať k jej ochrane. Ani to však nemení fakt, že sa to týka aj vás, vašich detí a ďalších generácií. Môže byť ťažké uvedomovať si niečo, čo vlastne pre niekoho neexistuje ako téma.

Nepotrebovali by sme  zvieratá príliš ochraňovať, potrebujeme a musíme im nechať viac priestoru a dať im dôveru, tak, ako ju ony dávajú často krát práve nám. Nechať im viac miesta v prirodzenom prostredí, ktorý ale alarmujúco ubúda. „Bohužiaľ“ ich musíme ochraňovať, ako nikdy predtým. Ochraňovať, aby sme vôbec zachovali niektoré živočíšne druhy a nezmizli nadobro nie evolúciou, ale ľudským pričinením.

Zoznam najviac kriticky ohrozených živočíšnych druhov

LEOPARD ŠKVRNITÝ AMURSKÝ (Panthera pardus orientalis)

 

Populácia a výskyt – v Kórei a Číne sa považuje za vyhynutého, ja si to dovolím nazvať pravým menom – vyvraždeným. V Juhovýchodnom Rusku zostala posledná populácia v počte jedincov niečo medzi 80 – 100.

Hrozby a ohrozenie – po roku 1970 až 1983 si ľudia privlastnili cca 80% habitatu a vytlačili tak toto nádherné stvorenie na pokraj vyhynutia. Prispieva k tomu aj ilegálny lov, najmä kvôli kožušine, ktorá sa predáva na čiernom trhu najmä v Rusku a Číne. V neposlednom rade zabíjajú leoparda aj kvôli ochrane svojho dobytka i napriek tomu, že je kriticky ohrozený a chránený.

Ochrana – WWF a mnoho ďalších ochranárskych združení a vedcov podporujú a financujú monitorovacie programy. Snaha a cieľ je jasný – boj o zachovanie jedného z najkrajších pod-druhov leopardov na svete. Viac informácií tu.

TIGER SUMATRANSKÝ (Panthera tigris sumatrae)

Populácia a výskyt – aktuálna populácia sa odhaduje na 300 – 700 jedincov. Ešte v roku 1970 bola odhadovaná populácia na cca 1000 jedincov vo voľnej prírode. Tento pod-druh tigra žije iba na ostrove Sumatra, v Indonézii.

Hrozby a ohrozenie – neustále vytláčanie z prirodzeného prostredia, strata habitatu, pytliactvo a nelegálny lov. Dopyt po čínskej „medicíne“ a najmä pestovanie monokultúrnej palmy olejnej.

Ochrana – musí byť vyvinuté enormné množstvo energie a spojenie ľudí, ktorí milujú divoké a prirodzené, aby sa zachovala aspoň aktuálna populácia. Verte, neverte, zapojiť sa môže každý. Nie len finančne! Osobne som spoznal Spolek Prales dětem – JUSTICE FOR NATURE, ktorý sa už viac ako 10 rokov venuje ochrane, nie len Tigra sumatranského. Monitorovací projekt OKO TYGRA je veľmi úspešný. Zapojiť a podieľať sa môžete nielen finančne, ale zažiť aj skutočnú nedotknutú divočinu na dobrovoľníckych programoch, ktoré sa  pravidelne organizujú.

RYS ŠPANIELSKY/IBERSKÝ (Lynx pardinus)

Populácia a výskyt – žije iba na juhozápade Španielska. Aktuálna populácia je podľa neustálych monitoringov odhadovaná na okolo 200 posledných jedincov.

Hrozby a ohrozenie – od roku 1940 sa počty neustále znižujú. Nárast ľudskej populácie, infraštruktúry a vytláčanie z prirodzeného habitatu sú hlavné príčiny. Sekundárne príčiny sú novovzniknuté vírusové ochorenia. Predpokladá sa, že boli prenesené z domestikovaných druhov mačiek, ktoré sa vyskytujú v blízkom prostredí týchto nádherných tvorov.

Ochrana – zachovanie prirodzeného prostredia, zlepšenie prepojenia medzi poslednými žijúcimi populáciami v regiónoch a monitoring, v spojení so záchrannými stanicami. To sú najväčšie šance, aby sme si takýto nádherný živočíšny druh zachovali. V roku 2014 bol re-introdukovaný aj do Portugalska a podľa posledných informácií úspešne 🙂 .

ORANGUTAN SUMATRIANSKY (Pongo abelii) a BORNEJSKÝ (Pongo pygmaeus)

Populácia a výskyt – už podľa názvu je jasné kde žijú. Populácia sumatrianskeho sa odhaduje na okolo 14 000 jedincov, je vzácnejší ako jeho bratský druh bornejského, ktorého populácia sa odhaduje na cca 100 000 jedincov.

Hrozby a ohrozenie – populácia všetkých orangutanov drasticky klesá. Je verejne známy hlavný dôvod prečo. Masívne odlesňovanie kvôli pestovaniu monokultúrnych plodín, ako palma olejná a iné.

Ochrana – na prvý pohľad sa môže zdanlivo zdať, že ako jednotlivci nezmôžeme nič, opak je pravdou.

SVIŇUCHA KALIFORNSKÁ (Phocoena sinus)

Populácia a výskyt – Najvzácnejší morský cicavec. Týchto krásavcov bohužiaľ na svete zostalo iba 10-20 jedincov. To je posledný údaj z marca roku 2019. Aby ste chápali, ako výrazne vážne hrozí tomuto krásnemu stvoreniu vyhynutie, ešte v roku 1997 bolo datovaných okolo 567  jedincov. Žijú iba na severe Kalifornského zálivu.

Hrozby a ohrozenie – intenzívny priemyselný rybolov pomocou obrovských sietí, do ktorých sa zachytáva všetko živé, bez rozdielu. Sviňucha sa následne v sieťach zväčša udusí. Znečistenie mexického zálivu taktiež pridáva na jej pomalom vymieraní.

Ochrana – severná časť Kalifornského zálivu bola vyhlásená za Mexickú biosferickú rezerváciu pod názvom ostrovy a chránené územia Kalifornského zálivu. Posledné správy však ukazujú, že Mexická vláda nespĺňa  a nedodržuje tieto kritériá kontroly a ochrany. Tým je Vaquita v podstate odsúdená na vyhynutie. 

NOSOROĚC OSTRONOSÝ, JÁVSKY a SUMATRANSKÝ (Diceros bicornis, Rhinoceros sondaicus, Dicerorhinus sumatrensis)

Populácia a výskyt – Nosorožec ostronosí – samotársky typ, ktorý sa aktuálne vyskytuje už iba na územiach Keni, Namíbie, Tanzánie, Zambie a niekoľkých ďalších štátov Južnej Afriky. Jeho populácia sa odhaduje na okolo 5000 . Nosorožec jávsky – podľa údajov z WWF z roku 2016 žije posledných, okolo 60 jedincov na Jáve, v Národnom parku Ujung Kulon. Nosorožec sumatranský – najmänší druh nosorožca žije iba na Sumatre a aj jeho populácia je alarmujúco nízka, menej než 80 jedincov. Nová pozitívna správa z konca marca 2022 je, že sa pod dlhom čase narodilo nové mláďa v rámci reprodukčného programu, je to veľký úspech.

Hrozby a ohrozenie – Nosorožec ostronosí – pytliactvo a následné obchodovanie s rohmi dostalo tento druh na zoznam kriticky ohrozeného druhu. V niektorých oblastiach ho rangeri strážia a chránia aj 24h denne. Dokonca sú aj miesta, kde im preventívne odpília roh, aby pytliaci o nich stratili záujem. Nosorožec jávsky – jeho populácia bola zdecimovaná najmä likvidáciu nížinných pralesov a pytliactvom. Nosorožec sumatranský – ťažba dreva a pytliactvo je hlavný dôvod ohrozenia.

Ochrana – Nosorožec ostronosí – mýtus, že prášok z rohov nosorožcov napomáha mužskej erekcii a sexuálnej výkonnosti dostal tento druh do obrovského ohrozenia. Našťastie mnoho ochranárskych organizácií má aktuálne zásluhy na tom, že jeho populácia sa stabilizovala a veľmi jemne rastie. Nosorožec jávsky – vďaka Národnému parku na ostrove Jáva vlastne tento druh ešte existuje v ako takej voľnej prírode. Nosorožec sumatranský – taktiež vďaka Národným parkom na Sumatre a organizáciám na ochranu živočíšnych druhov môžeme ešte v dnešnej dobe povedať, že tento druh nevyhynul.

SLON SUMATRIANSKY A SLON AFRICKÝ PRALESNÝ (Elephas maximus sumatranus a Loxodonta cyclotis)

Populácia a výskyt – Slon sumatriansky – je jedným z pod-druhov Slona indického. Žije iba na Sumatre. Momentálne je populácia odhadovaná na okolo 2500 jedincov. Slon africký pralesný – výskyt, západná a stredná Afrika, najmä Gabon a Kongo. Odhadovaná populácia je okolo 40 000 jedincov, a stále klesá.

Hrozby a ohrozenie – Slon sumatriansky – pytliactvo, no najmä devastácia prirodzeného habitatu odlesňovaním a premenou na monokultúrnu palmu olejnú. Slon africký pralesný – pytliactvo a devastácia prirodzeného habitatu. Podľa najnovšej renomovanej dlhoročnej štúdie sa predpokladá, že môžu vyhynúť už v najbližších 10 – 30 rokoch.

Ochrana – Slon sumatriansky – národný park Gunung Leuser vznikol v roku 2009 za účelom ochrany nie len Slona sumatrianskeho. Aj hraničiaca rezervácia Green Life organizácie Prales Deťom CZ, ktorú som už spomenul pri Tigroch sumatrianskych, majú podiel na ochrane tohoto druhu.  Slon africký pralesný – celosvetová organizácia Zachráňme slony má veľký podiel na tom, že populácia nie je ešte nižšia.  Prognózy však nie sú dobré. Ich početnosť má klesajúcu tendenciu.

Uviedol som iba niekoľko nádherných stvorení, ktoré tu žijú podstatne dlhšie ako my, ľudia. Súžitie človeka a divokej prírody a živočíchov žijúcich v nej je krehké. Po stáročia sa spolu učíme nažívať. Dnes sme však dospeli do kritického štádia, kedy naša ľudská populácia vzrástla v pomerne krátkom období na takmer 8 miliárd.

Ja to vidím takto. Chamtivosť a koristnícky vzťah k prírode je pravé jadro problému. Narozdiel od živočíchov, ktoré si ulovia toľko, koľko potrebujú, využívajú toľko miesta koľko potrebujú, my ľudia s enormne rýchlo rastúcou tendenciu, životným štýlom, potrebou sa stále expandovať a budovať zaberáme čoraz viac a viac miesta a čoraz viac podliehame (aspoň v modernej spoločnosti) konzumu a spotrebe.

Kapacita planéty je daná! Nejde nafúknuť. Takže čo urobí človek, ktorý chce stále viac? Systematicky ukrajuje z divočiny.

Rozvoj a rozmach ľudstva v histórii, najmä tej za posledných 1000 rokov vždy konštante rástol, výnimkou boli epidémie alebo vojny. Za posledných necelých 100 rokov však rastie exponenciálne.

Kto by si chcel pozrieť viac grafov a vývojov, môže tak urobiť na tejto stránke .

Sme, alebo nie sme múdrejší, ako naši predkovia?

Niektorí tvrdia, že sme v mnohom múdrejší, ako naši predkovia pred 10, či 100 rokmi. V niečom áno, no v niečom nie. Napriek tomu Máme technológie, ktoré nám ukazujú reálny stav o našej planéte, počte živočíšnych druhov a zmene klimatických podmienok. Takúto možnosť naši predkovia nemali. Jednak ich bolo ešte pred 100 rokmi o 70% menej a nedisponovali takými informáciami, aké máme dnes my.

Súžitie človeka a divého zvieraťa je krehké, po stáročia sa učíme spolu nažívať. Dnes sme však dospeli do kritického štádia, kedy nás je na tejto planéte priveľa, tým pádom automaticky menej miesta.

Čo sa dá robiť, alebo aj nerobiť? Prestať vyvražďovať prirodzených predátorov v živočíšnej ríši. Prestať ich brať ako konkurenciu. Prestať ich loviť pre trofej, kožušinu a hladenie si pošramoteného ega a zakomplexovanosti a prestať masívne zaberať najvzácnejšie časti prírody.

Na záver chcem vyzdvihnúť, že najväčšou prioritou by pre nás všetkých mala byť ochrana toho, čo ešte funguje v absolútnej harmónii prírody. Pretože pokiaľ toto stratíme… doplnte si sami…

Krátkometrážny film na úplný záver, ktorý nepotrebuje slová.

Ak sa vám tento, alebo aj moje iné články, či témy páčia a dávajú vám zmysel, prihláste sa na odber. Ďakujem a budem sa tešiť aj na prípadnú diskusiu a konštruktívnu výmenu poznatkov a názorov.

Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Leave this field empty if you're human: