Dobrovoľníctvo otvára vedomie, dušu aj srdce. Priamo v teréne vieme najlepšie pochopiť súvislosti a uchopiť problematiku, ktorej sa venuje.

 

Aj tentokrát som použil množstvo fotiek od Simi, ktorá so mnou bola na dobrovolňáku v Kostarike aj na Slovensku. Jej tvorbu si môžete pozrieť na facebooku,alebo instagrame. Momentálne sa túla a zažíva dobrodružstvá v Kolubmii a Ekvádore, ktoré krásne dokumentuje :-). 

Dobrovoľníctvo Prales Deťom / Justice for Nature – Kostarika GREEN LIFE

V prvej časti som vám priblížil, čo sú hlavné úlohy dobrovoľníckeho programu. Čo je víziou a poslaním. V tejto časti druhej sa budem venovať bližšie detailom života dobrovoľníka v čase strávenom neďaleko srdca džungle Kostariky. Pre pripomenutie tu nájdete všetky bližšie detaily, popis a termíny.

AKTUALIZOVANÁ NOVINKA: Od tohoto leta 2023 by sa malo oficiálne otvárať aj BLUE LIFE centrum pre dobrovoľníctvo, ktoré bude spojené s dobrovoľníckym programom aj pri oceáne. Viac info bude čoskoro určite aktualizované na webe.

Ak vo vašom vnútri opakovane silnie hlas volania a lákania zažiť dobrodružstvo spojené s niečím obzvlášť zmysluplným, neváhajte a počúvnite svoje vnútro, vyrazte!

Po prvom spoločne strávenom poobedí a večere v rezervácii ideme spať. Dojmy sú nabité zvedavosťou, nedočkavosťou, informáciami. Myseľ mi neumožní rýchlo zaspať. Nie len myseľ, no aj nové zvuky pralesa. Keď sa prestávam sústrediť na spánok zaspávam…

Prvý deň spoznávania

Dobrovoľne, kto chcel, si mohol privstať a ísť na neďaleký kopec na východ slnka. Zároveň je to miesto, kde sa zo sveta off-line dostávate do sveta on-line. Išli myslím všetci. No našťastie nie kvôli online svetu. Išli sme v prvom rade kvôli atmosfére a krásnemu momentu a dať o sebe vedieť svojim blízkym: „Sme OK, ozveme sa možno o pár dní…

 

Keď sa vrátime, čakajú nás raňajky. Na začiatku sa dohodli dvojice, ktoré pomáhali v kuchyni s prípravami jedál, prevažne raňajky a večere (obedy boli iba vtedy, ak sme sa pohybovali v blízkosti rezervácie) ak sme boli v teréne, vždy sa nachystali so sebou. To, že stravovať sa dá vegánsky a zároveň si vskutku vychutnať úžasnú chuť jedla nám bolo umožnené aj vďaka Verči a Carlosovi, ktorý pochádzajú z Mikulova, kde majú úžasný podnik VeggieDick.

Po ľahkých raňajkách, plný zvedavosti ideme na prvý prieskum okolo rezervácie. Zoznámiť sa s obyvateľmi pralesu zvieracej, ale i rastlinnej podoby :-). Milan, zakladateľ Prales Deťom nás vedie na krátky okruh pralesom okolo rezervácie.

Okrem monitoringu v teréne sme sa venovali aj manuálnej práci pri rozširovaní dobrovoľníckeho centra

Keďže toto centrum a samotný dobrovolňák v Kostarike začal vznikať postupne od roku 2021, tak je stále čo robiť. Pri manuálnej práci si viem oddýchnuť psychicky snáď najviac. Myslím, že nie som sám 🙂 . Taká malá zmena a občasné manuálne práce popri každodenným výpravám do terénu vedia spríjemniť už tak nabitý a pestrý dobrovoľnícky program.

Výprava do primárneho dažďového pralesa

Rezervácia kde sme bývali sa nachádza v sekundárnom dažďovom pralese. Sekundárny znamená, že v ňom už v minulosti mohli byť nejaké ľudské zásahy a vplyvy. Dnes, ako sme sa dozvedeli, ideme na výpravu do primárneho, čiže takého, kde ľudské nohy takmer nechodia. Zároveň sa nachádza aj vo vyššom pásme a rastú a žijú tu aj iné druhy živočíchov, ako v sekundárnom. Proste ideme do panenskej prírody.

Ráno sa dohodlo, že ideme skúsiť rozšíriť novú cestu o ďalšiu časť cez hrebeň a okruhom naspäť sa napojiť na existujúcu. Cieľom je skúsiť na hrebeni zdokumentovať pomocou novo inštalovanej fotopasce Pumu americkú. Brúsime mačety, bez ktorých by bolo takmer nemožné dostať sa cez hustú vegetáciu.

Náročné a fyzicky vyčerpávajúce aktivity mi vždy koniec koncov prinesú radosť, vyplavenie endorfínov. Úplne obyčajná fyzická záťaž môže byť skvelým liekom pre náš, niekedy frustrovaný mentálny svet. Inak tomu nebolo ani teraz. Zážitok, ktorý vlastne neviem dať do slov. Nezabudnuteľné čaro prírody…

Bol s nami aj Ademar, kto je to?

Ademar žije priamo v pralese, neďaleko rezervácie a dobrovoľníckeho centra. Asi 30 min pešo cez džunglu. Pochádza z Uruguaja. Skúma tu orchidey a objavuje nové druhy. Neviem koľko má rokov, no keby sme mali merať jeho vek podľa vitality a energie, je to mladík 😀 .

 

Cesta dobrovoľníctva v Kostarike

Kostarická vláda a organizácie súvisiace s ochranou prírody boli veľmi otvorení pomoci pri zbieraní dát, monitorovaní a priamej ochrane prírodných klenotov od dôveryhodných organizácií. Aj preto bolo umožnené Justice for Nature, teda spolku Prales Deťom nadviazať spoluprácu. Za tým všetkým však boli a sú roky driny, bojov, ochrany v niekoľkých krajinách sveta. Dnes sa zrejme najviac bojuje v papierovom a byrokratickom svete, no netreba zabúdať, že tie najhoršie činy voči živým tvorom a prírode sa vo finále dejú v nej. Preto je zapojenie sa priamo v teréne najdôležitejšie.

Vzniká projekt OKO ZEME. Cieľom Oko Zeme je dlhodobý monitoring, s ktorého pomocou vytvoríme medzinárodný viacjazyčný vzdelávací a motivačný program Etika Zeme pre školy na piatich kontinentoch v spolupráci s International Ranger Federation a asociáciami strážcov prírody, či súkromnými rezerváciami.

Created by SIMI 🙂
Banana leaf

Keď pri povinnostiach objavíme lagúnu

Veľmi sa mi tu páči. Nie len kvôli prostrediu, ľuďom, aktivitám. Čas. Riešime ho zrejme až priveľmi, často, tak sa ľudstvo vyvinulo. Tu tiež, avšak pri plnení úloh sa v ňom dokážeme v priestore ktorý čas nevníma, nerieši, akosi stratiť. Učím sa a mám rád občas sa v čase stratiť, pocítiť ako by neexistoval. Je to taká fajná forma akejsi meditácie 🙂 . 

Aj v ten deň sa mi to stalo, možno nie len mne. Vraj niekde tam, kam sme sa vybrali na monitoring by mala byť lagúna. Nie je našim cieľom ju objaviť, no ideme dlhší čas korytom rozvodneného potoka. Poviem vám, to bola krásna túra. Gumáky sa osvedčili, aj sústredenie sa aby sa človek nechcene nevykúpal.

 

Známe klišé, cesta je cieľ sa znovu osvedčuje. Dnes to bol znovu výživný deň. Mnoho interakcií, vnemov, podnetov spoločne so skvelou fyzickou aktivitou prináša radosť z návratu na základňu, kde nás bude čakať znovu skvelá večera, debaty a zdieľanie. Úprimne a otvorene povedané: Ani ľudia, ktorí sa zhodnú na mnohých hodnotách ochrany prírody sa dokážu nezhodnúť v iných témach, alebo vo forme. Aj to sa môže udiať. Je to OK, dôležité je zachovať úroveň diskusie a byť nad vecou…

Navonok ideálna Kostarika, čo však ukazuje hlbšia realita?

Kostarika je vnímaná ako model „dokonalej“ ochrany prírody. Eko-turizmus tu funguje čoraz lepšie, HDP rastie, pomaličky zvyšuje úroveň ľudí. Na tom je rozhodne mnoho pravdy. Avšak aby to nebolo zastrené iba „zlatou fóliou“, je dôležité zmieniť aj mnohé negatíva, nedostatky. Veď predsa načo by inak vláda potrebovala toľko pomoci od organizácií s ochranou, monitoringom a podobne?

Je ľahké podľahnúť idealizmu, je ľahké podľahnúť realizmu. No manévrovať medzi nimi a hľadať mieru v kontexte sveta a riešenia problémov, to je výzva pre každého z nás.

Napriek tomu, že v Kostarike v podstate neexistuje legálny lov zvierat, (niečo ako poľovníctvo u nás). Deje sa to. To isté platí o ZOO, nelegálnom odchyte exotických zvierat a ďalšiemu obchodovaniu s nimi. Výrub, devastácia pralesov kvôli pestovaniu monkultúr palmy olejnej, banánovníkov a podobne sa deje aj tu.

Zhrniem to. Buďme idealistami v miere ktorá nám umožní naberať energiu, entuziazmus a vášeň sa niečomu venovať, zachovať, obdivovať. Buďme však zároveň realistami, aby sme mali silu, dravosť a odvahu nezatvárať oči, nebyť ticho a čeliť problémom, ktoré vytvárajú skupiny ľudí absolútne odpojených od prírody a od seba samých.

 

Relaxačný a oddychový deň

Fajne zrelaxovať a vypnúť si hlavy aj telo. To nás čakalo jedeň deň day-off, kde to majú v dobrovolňáku v programe a cene. Najkrajšie prírodné SPA ktoré som kedy navštívil. Veď posúďte sami 🙂 .

Mestečko Orosi ponúka veru unikátne SPA.  Teplota termálnej liečivej vody má 34 °C alebo 39 °C.  Zároveň je možnosť bahenného zábalu. V našom ponímaní to bolo toto 😀 .

Baheňáci

Takýto deň pozdvihol nie len náladu, no aj chuť do jedla a pitia. Večer, po ceste domov sa zastavujeme v lokálnej krčme a reštaurácii v poslednej dedinke pred vstupom do reštaurácie. Kto sa teda rozhodne ísť na dobrovolňák, áno, bude vás čakať aj takáto paráda!

Príroda a ľudia musia nájsť tenkú hranicu v rovnováhe spoločného fungovania

Zrejme príroda tvorí tie najkrajšie umelecké diela, úkazy, život. No aj ľudia, i keď sme skôr považovaní za ničiteľov, dokážeme chrániť, alebo ponechávať procesy čo najviac prirodzenými. Aj tvoriť a budovať sa dá citlivo, vo veľmi krehkom súlade procesov, ktoré sa začali diať milióny rokov pred tým, ako sa náš najmladší živočíšno-ľudský druh vyvinul, (ak sme sa teda neinfiltrovali niekedy dávno z inej planéty, ktovie ako to bolo 😀 , občas mám aj ten pocit, keď vidím totálne odpojených, umelých ľudí).

Byť iba pasívnymi konzumentmi nestačí. Máme formu zodpovednosti jednak za to, čo nám tu zanechali naši predkovia a jednak za to, čo my zanecháme našim potomkom.

Kto stojí za založením spolku Prales deťom a je súčasťou týmu nájdete tu. Všetkým patrí obrovská vďaka, pretože tomu, čomu sa venujú má obrovský zmysel, ktorý často stojí v úzadí, ako nejaký nepodstatný problém, ktorý nie je na programe dňa uponáhlanej doby. Veľká vďaka aj všetkým dobrovoľníkom a ľuďom, ktorí úprimne pomáhajú a zaujímajú sa o to, čo sa deje s prírodou.

Posledné dni v rezervácii – monitoring v rezervácii La Marta

Dobrovolňák trvá 3 týždne, my sme sa však dohodli a rozhodli, že sa po 2 týždňoch odpojíme a ešte slobodne pocestujeme, kde nás túžba za poznaním povedie. Zvyšok sa presunie do iného národného parku a posledný týždeň dobrovolňáku budú pracovať a monitorovať v národnom parku Palo Verde.

Späť ku nášmu poslednému dňu. Rezervácia La Marta je súčasťou národného parku Tapanti. Tešíme sa na malú zmenu prostredia a vyrážame o čosi skôr, kvôli presunu.

Ďzungla vyzerá často na prvý pohľad rovnako. Keď si však rozšírime naše všetky zmysly, ktoré máme na vyššiu úroveň. Zistíme, aké sme omylné tvory. Omylnosť môže byť aj krásna a tu sa mi to prejavuje naplno 🙂 . Nové druhy hmyzu, rastlín, stromov, opice a krásne pavúky. Sprevádzajú nás, nevedno či o nich vieme alebo nie.

 

Ešte niekoľko záberov a vychutnania si energie. Ak splynieme v myšlienkach, telom, dušou a srdcom čo i len na pár sekúnd so všetkým ostatným živým, napojí nás to na úplne novú dimenziu vnímania.

Večer zakončujeme v dedinskej „krčme“ a užívame si spoločné cvhíľe. Možnosti, ktoré sa nie len na Kostarike otvárajú sú neuveriteľne úžasné. Cez poznanie sa najlepšie verí v niečo lepšie, krásnejšie. Mne sa to tu hodne otvorilo.

Balíme a presúvame sa, lúčime sa

 

Takto sa asi cítim, keď sa lúčim s niekým, niečím, čo mi veľa dalo. Mám úsmev, ktorý sa niekedy zachveje. Oči, ktoré sa smejú a zároveň sa tlačí emócia, ktorá sa niekedy ťažko popisuje. Dovoliť si ju prejaviť, to je pre mňa dôležité a tak ako to tu píšem, tak som to aj cítil. Preto zdieľam.

Vďaka že som tam mohol byť, žiť, poznať a spoznať. Krásny a obohacujúci zážitok.

Budúci článok na tému dobrovoľníctva bude o Slovensku, tým to vlastne začalo. Prečo som to nepísal ako prvé? Neviem, niekedy nemusí dávať všetko zmysel 🙂 . 

Zvedavci, alebo aj nezvedavci, ak vás niečo zaujíma pokojne mi píšte, komentujte, prípadne sa podeľte so svojimi skúsenosťami z akýchkoľvek dobrovolňákov.

Vlado pozdravuje: PS: Žite tak, aby ste žili 🙂 . 

 

Ak sa vám tento, alebo aj moje iné články, či témy páčia a dávajú vám zmysel, prihláste sa na odber. Ďakujem a budem sa tešiť aj na prípadnú diskusiu a konštruktívnu výmenu poznatkov a názorov.